Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
József Liszka: Inštitucionálne zázemie vedy a vyskumu, vedecky život a vedecká literatúra
Inštitucionálne zázemie vedy a výskumu, vedecký život a vedecká literatúra 427 na tomto mieste spomenúť jeho bibliografickú edíciu, v rámci ktorej vyšli dva archeologické zošity (Nevizánszky 1993; Nevizánszky 1995), dva zošity z oblasti maďarskej etnografie na Slovensku (Fülöp 1992; L. Juhász 1995) a dva zošity z oblasti regionálnej etnografie (Liszka 1995). Fórum inštitút pre výskum menšín ihneď po svojom vzniku (1996) rozvinul aktívnu publikačnú politiku. Výskumné centrum európskej etnológie v Komárne vydáva ročenku pod názvom Acta Ethnologien Danubianu. Cieľom vydavateľa je poskytnúť publikačné možnosti jednak maďarským výskumným pracovníkom na Slovensku, ale aj iným odborníkom (predovšetkým z Maďarska), ktorí sa zaoberajú problematikou Maďarov na Slovensku (v maďarskom, slovenskom, či inom, hlavne v nemeckom a anglickom jazyku). V záujme zlepšenia výmeny informácií sa v ročenke publikujú aj práce etnografov zo strednej Európy, zvyčajne v maďarskom jazyku. Etnologické centrum chce v rámci svojich edícií (Lokálne a regionálne monografie; Notitia historico-ethnologica; Interethnica) umožniť publikovanie výsledkov domácej maďarskej etnografie a poskytnúť publikačné možnosti nielen maďarským odborníkom na Slovensku, ktorí sa zaoberajú etnografickými otázkami maďarských oblastí na Slovensku, ale chce poskytnúť priestor aj na publikáciu podobných výsledkov z prostredia iných národnostných menšín na Slovensku. V gescii iných oddelení Fórum inštitútu pre výskum menšín vychádzajú ďalšie edície pod názvami Miscellanea Bibliothecae Hungaricae, Nostra tempóra a Disputationes Samarienses. Stvrťročník Fórum Társadalomtudományi Szemle [Fórum spoločenskovedná revue], pôvodne zamýšľaný ako časopis maďarských vedecko-výskumných dielní na Slovensku, ktorý sa však už dnes prakticky pripravuje vo Fórum inštitúte pre výskum menšín, má za sebou už päť ročníkov. Začal vychádzať uprostred roku 1999, keď vyšli dve čísla, v nasledujúcom roku to boli tri čísla a od roku 2003 vychádza ročne v štyroch číslach. Už sme spomenuli, že časopis Irodalmi Szemle aj naďalej sporadicky publikuje odborné, predovšetkým etnografické, jazykovedné a literárnovedné články. Ďalší maďarský literárny časopis, ktorý vychádza na Slovensku, Kalligram, z času na čas tiež vydáva (vydával) štúdie, ktoré presahujú rámec krásnej literatúry v úzkom slova zmysle (napr. monotematické číslo o Zsuzsanne Erdélyi). Vydavateľstvo Kalligram, ktorému časopis patrí, vydáva aj publikácie s vedeckou tematikou (historické, miestopisné, archeologické, etnografické, literárne, jazykovedné) a v rámci edície Csallóközi Kiskönyvtár [Malá knižnica Žitného ostrova] publikuje historické, etnograficko-vlastivedné, dialektologické malé monografie, zväzky štúdií, ktoré sa zaoberajú Žitným ostrovom a jeho bezprostredným okolím. Aj edíciu Mercurius Könyvek Spoločenskovednej výskumnej skupiny Mercurius vydáva vydavateľstvo Kalligram a vychádzajú v nej predovšetkým práce z oblasti histórie, demografie, sociológie a jazykovedy (Kocsis 2000, 184 - 187). Pred zmenou režimu sa vydávaniu maďarských kníh aj s vedeckou tematikou (oficiálne: populárno-vedeckých publikácií) venovalo jediné vydavateľstvo, Vydavateľstvo Madách. Po roku 1989 Vydavateľstvo Madách stratilo svoju hegemóniu a popri už spomínanom vydavateľstve Kalligram sa vydávaním kníh zaoberajú medzi iným aj vydavateľstvá ABArt, Lilium Aumm, Méry Ratio a Nap (Liszka 2003a). Popri vyššie spomenutých vydavateľstvách sa publikačnou činnosťou občas zaoberajú aj menšie miestne či regionálne nadácie, resp. samotné obce. Tieto publikácie však spravidla nespĺňajú kritériá vedeckej náročnosti, majú skôr vlastivedný charakter. Výnimku predstavuje činnosť Nadácie Istvána Gyurcsóa pri Oblastnom výbore Csemadoku v Dunajskej Strede. V jej gescii vychádzajú Knihy Nadácie Istvána Gyurcsóa, zamerané najmä na etnografické témy či výskum ľudovej hudby. Po zmene režimu bolo vydávanie informačných materiálov a ročeniek vidieckych
