Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
József Liszka: Inštitucionálne zázemie vedy a vyskumu, vedecky život a vedecká literatúra
428 József Liszka štátnych múzeí väčšinou zrušené, prípadne vychádzajú s veľkým oneskorením. Aj dnes sa ešte občas objavia ročenky múzeí v Komárne a v Dunajskej Strede. Ročenka Tekovského múzea v Leviciach bola pred rokom 1989 vydávaná výlučne v slovenskom jazyku, niekedy sa nanajvýš doplnil maďarským resumé. V súčasnosti chýba už aj resumé. Po zmene režimu však obnovil svoju činnosť Gemerskomalohontský múzejný spolok. Právnu kontinuitu s niekdajším spolkom zdôrazňuje aj tým, že aj v číslovaní svojej ročenky, vydávanej výlučne po maďarsky, pokračuje v číslovaní straých ročeniek. S podtitulom Az északi magyar peremvidékek lapja [približne: Časopis severných okrajových oblastí maďarského jazykového územia] vychádza štvrťročne vlastivedný časopis Gömörország [Gemersko]. Svojím charakterom najviac pripomína časopis Honismeret [Vlastiveda], vychádzajúci v Maďarskej republike. Aj z uvedeného je zrejmé, že dnes je už možné zverejňovať výsledky maďarského vedeckého bádania na Slovensku aj v rozličných domácich periodikách a edíciách. Tieto publikácie — okrem malých výnimiek - sa môžu dostať do knižnice akejkoľvek významnejšej maďarskej či inej zahraničnej vedeckej inštitúcie, na stôl bádateľov, ktorí sa danou tematikou zaoberajú. Napriek tomu je však ešte stále potrebné a žiaduce, aby maďarskí výskumní pracovníci zo Slovenska publikovali aj v periodikách vychádzajúcich v Maďarskej republike. Je to dôležité na jednej strane preto, že je užitočné občas si zmerať sily v konfrontácii s vyspelejším partnerom, na druhej strane je potrebné, aby sa maďarskí bádatelia zo Slovenska reálne zapojili do „krvného obehu“ univerzálnej maďarskej vedeckej učenosti. V tejto súvislosti sa rozhodne musíme zmieniť o jednom z aspektov maďarského vedeckého života na Slovensku, o ktorom sa hovorí málo, alebo len okrajovo. Ide o publikovanie prác maďarských výskumných pracovníkov na Slovensku v iných jazykoch, čo považujeme v každom prípade za potrebné. V slovensko-maďarskej relácii je prirodzené, aby sa výsledky bádania po/popri publikovaní v maďarskom jazyku zverejnili predovšetkým po slovensky, pretože aj zo strany slovenských bádateľov existuje záujem o spoznanie výsledkov maďarských výskumov. Výsledky je však potrebné prezentovať aj vo svetových jazykoch (hlavne nemeckom a anglickom). Popri snahe o aktívnu prítomnosť na stránkach zahraničných odborných časopisov, maďarské výskumné inštitúcie na Slovensku by sa aj v rámci svojich vlastných edícií mali snažiť publikovať najvýznamnejšie výsledky vo svetových jazykoch (ako sa o to usilujú napríklad zostavovatelia publikácie Acta Ethnologica Danubiana). POZNÁMKY 1. Prehľad predchádzajúceho vývoja pozri v ďalšej literatúre, najmä: Bárdi — Papp 2003; Für 1989; Liszka 1990a; Liszka 1990b; Liszka 2003c, 35 - 50. 2. Pôvodne bola Národopisná spoločnosť Maďarov v Československu založená roku 1969 v rámci Csemadoku. Ešte predtým, ako skutočne začala svoju činnosť, ju však krátkou cestou, jediným administratívnym opatrením zrušili (ďalšia literatúra: Liszka 2002, 85). 3. Od jesene 2002 pôsobi pod názvom Fórum inštitút pre výskum menšín. 4. Ďalšie údaje pozri v kapitole o muzeológii. 5. Tu treba poznamenať, že etnografické štúdie s maďarskou tematikou boli (a sú aj dnes) ochotné publikovať, samozrejme v slovenskom jazyku, dva ústredné slovenské etnografické zborníky, Slovenský národopis a Národopisné informácie (neskoršie Etnologické rozpravy). Rovnako boli v ročenkách niektorých vidieckych múzeí na južnom Slovensku publikované štúdie s maďarskou tematikou spravidla v slovenskom jazyku, nanajvýš s maďarskými resumé. Pred zmenou režimu roku 1989 sa etnografické štúdie s maďarskou tematikou, písané v plnom rozsahu v maďarskom jazyku viacmenej pravidelne objavovali len v informač
