Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa
Regionálna politika a verejná správa 301 2.3. Úloha miestnej samosprávy v miestnom rozvoji Obecný zákon č. 369/1990 zaväzuje obce spravovať a zhodnocovať svoj majetok a vytvárať vhodné podmienky pre život v obci. Na Slovensku môžu obce vykonávať podnikateľské aktivity. Príjmy z takýchto aktivít možno použiť na rozvoj obce. Obce vytvárajú podmienky pre ekonomické aktivity vo svojom území prostredníctvom územného plánovania, investícií do budovania vodovodov a kanalizácie a spoluúčasti na budovaní elektrických rozvodov. V deväťdesiatych rokoch bol rozvoj miest a obcí dosť nevyvážený. Súviselo to aj s roztrieštenosťou kompetencií v oblasti územného plánovania (obce) a regionálneho rozvoja (orgány miestnej štátnej správy) (Gajdoš 2001). Zákonom 416/2001 o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky získali obce do svojej právomoci aj koordináciu regionálneho rozvoja. Mnohé začali s prípravou strategických plánov rozvoja. Avšak stále narážajú, najmä malé obce na neexistenciu, respektíve neaktuálnosť územnoplánovacích dokumentov, ktoré sú potrebné pre proces získania stavebného povolenia. Podľa registra územnoplánovacej dokumentácie spracovaného Slovenskou agentúrou životného prostredia nemalo územný plán k 1. 12. 2002 v okresoch s viac ako 10 %-nou maďarskou menšinou spolu 10 obcí s viac ako 2 000 obyvatelmi. Je zarážajúce, že až polovica z nich boli mestá. Ďalším dôkazom o nepripravenosti rozvojových dokumentov v obciach „maďarských“ okresov s viac ako 2 000 obyvateľmi je fakt, že z 57 obcí, ktoré územný plán mali bolo len 28 takých, ktoré boli schválené po roku 1989. Ministerstvo Životného prostredia v rámci Programu obnovy dediny umožňuje získať dotáciu aj na vypracovávanie územnoplánovacích dokumentov vo vidieckych obciach. V roku 2002 z celkovej sumy dotácií na vypracovanie územného plánu 8,018 mil. Sk smerovalo 2,585 mil. Sk (32 %) do 29 projektov (30 % z celkového počtu podporených projektov) vo vidieckych obciach „maďarských“ okresov. V roku 2003 smerovalo z celkovej sumy 11,17 núl. Sk do tohto územia 3,105 mil. Sk (28 %) do 28 projektov vypracovania, aktualizácie alebo doplnenia územnoplánovacích dokumentov obce (28 % z celkového počtu podporených projektov). 3. ÚLOHA REGIONÁLNEJ POLITIKY ŠTÁTU PRI ROZVOJI ÚZEMIA JUŽNÉHO SLOVENSKA 3.1. Vývoj regionálnej politiky štátu Keďže v roku 1990 vznikla len miestna samospráva ale nevznikla aj územná samospráva vyššieho stupňa, v celom nasledujúcom období sa otázkami regionálneho rozvoja zaoberala najmä štátna správa. V počiatkoch gestorovalo regionálnu politiku vlády Ministerstvo pre hospodársku stratégiu. V rámci vytvorených okresných a obvodných úradov vznikli referáty prípadne oddelenia regionálneho rozvoja. V roku 1992 bola ustanovená Rada vlády pre rozvoj regiónov ako poradný orgán vlády SR. Po viacerých zmenách jej štatútu a opakovanom zrušení a znovu ustanovení bola nakoniec v roku 1995 pretransformovaná na Radu vlády pre verejnú správu aby sa začiatkom nového milénia opäť objavila ako Rada vlády pre regionálnu politiku . Najvýznamnejším dokumentom prijatým v prvých rokoch transformácie v oblasti regionálnej politiky, ktorým bola vyjadrená dôležitosť tejto témy bolo uznesenie vlády č. 390/1991 k Zásadám regionálnej hospodárskej politiky. Regionálna politika sa popri makroekonomickej politike a sektorovej politike vymedzila ako špecifická forma hospodárskej politiky. Avšak dominancia sektorovej politiky z predchádzajúceho socialistického obdobia pretrvala aj v 90-tych rokoch. Jednou z hlavných zásad regionálnej politiky bolo, že ústredné orgány štátnej správy vytvárajú ekonomickými nástrojmi predpoklad pre rozvoj
