Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa
302 Jaroslav Kling miest a obcí zabezpečovaný v maximálnej možnej miere vlastnými hmotnými a finančnými zdrojmi. Základom regionálneho rozvoja mali byť analytické a rozvojové projekty vypracované jednotlivými subjektami regionálneho rozvoja za úzkej spolupráce s orgánmi územného plánovania a pri dodržiavaní zásad ekologickej politiky. Opatrenia na realizáciu regionálnej politiky sa nemali realizovať špecifickými nástrojmi, ale nástrojmi, ktoré nie sú v rozpore s trhovou ekonomikou. Takýmito konformnými nástrojmi mala byť regionálna diferenciácia úverovej, daňovej, dotačnej a odpisovej politiky, pričom sa mala vzťahovať na územie totožné s existujúcimi územno-správnymi jednotkami alebo na účelovo vymedzené územné celky. Vláda Slovenskej republiky definovala okresy, ktoré mali najväčšie problémy zvládnuť transformáciu a vyžadovali zvláštnu pozornosť - Bardejov, Čadca, Dolný Kubín, Lučenec, Považská Bystrica, Rimavská Sobota, Rožňava, Stará Ľubovňa, Trebišov a Veľký’ Krtíš. Následne sa začalo s vypracovávaním programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja okresov. V roku 1993 už mali takéto programy vypracované všetky okresy Slovenska. Programy zakladali rozvoj okresu na preukázateľných prednostiach regiónu a ich cieľom bola eliminácia možných a existujúcich bariér rozvoja. Príprava týchto programov prebiehala na okresných úradoch za metodickej a finančnej asistencie Komisie vlády pre hospodársku stratégiu, gestora regionálneho rozvoja, neskôr premenovanej na Centmm strategických štúdií. Monitoring situácie v problémových okresoch a mikroregiónoch vypracovaný Centrom strategických štúdií v roku 1994 ukázal niektoré spoločné črty takýchto regiónov: vysoká nezamestnanosť a vysoké zastúpenie dlhodobej nezamestnanosti; nízka absorbčná schopnosť malých a stredných podnikov v oblasti zamestnanosti; nedostatočný rozvoj súkromného podnikania v iných oblastiach ako je obchod; odchod kvalifikovaných odborníkov po transformácii vedecko-výskumných a vzdelávacích inštitúcií a limitácia nedostatočnou technickou infraštruktúrou. Okrem týchto záverov obsahoval materiál Regionálna politika vlády SR najmä rozpracovanie pôvodných siedmych princípov regionálnej politiky na Slovensku z uznesenia 390/1991. Okrem priamej finančnej podpory regionálneho rozvoja bol vytvorený v tomto období rad inštitútov, ktoré nepriamo finančne podporovali regionálny rozvoj. Medzi nimi štátne fondy, s významom pre regionálny rozvoj najmä Štátny fond životného prostredia pod gesciou Ministerstva životného prostredia, Štátny vodohospodársky fond pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva; programy podpory malého a stredného podnikania v podobe Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania pod gesciou Ministerstva hospodárstva; programy rozvoja zamestnanosti pod gesciou Fondu zamestnanosti (neskôr Národného úradu práce). Aj tieto príklady svedčia o pretrvávaní rezortného prístupu k regionálnemu rozvoju v tomto období. Okrem podpory konkrétnych projektov regionálneho rozvoja bola v tomto období vytvorená aj sieť poradensko-podnikateľských stredísk pri okresných úradoch. Niektoré z nich sa neskôr úspešne začlenili do siete Regionálnych poradenských a informačných centier zriadených Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania. Ďalším inštitútom regionálneho rozvoja v území mali byť regionálne rady hospodárskej a sociálnej dohody zoskupujúce zástupcov miestnej štátnej správy, samosprávy, významných regionálnych podnikov, škôl a výskumu, finančných a poradenských inštitúcií, atď. Na podporu regionálneho rozvoja boli založené Regionálna rozvojová agentúra v Žiline (do nej v nasledujúcich rokoch prúdila väčšina z účelových prostriedkov určených na regionálny rozvoj), Považský a Kysucký podnikateľský fond v Žiline a Nadácia pre rozvoj regiónov SR v Bratislave. Jednou z hlavných úloh, ktoré ukladali opatrenia k realizácii zásad regionálnej hospodárskej politiky bolo vypracovanie stratégie
