Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
288 Károly Tóth cov. Boli to zvyčajne sponzorské príspevky od podnikateľov na konkrétne podujatia jednotlivých organizácií. Vytvorili sa kruhy osôb, ktoré po celé roky pravidelne podporovali a aj dnes podporujú miestnu školu, kultúrne podujatie, tradičný ples a pod. 5.2. Štátne dotácie Vznikom tretieho sektoru bol na Slovensku zmšený aj systém štátnych dotácií. Pravidelnú - pomerne chabú - dotáciu z rozpočtu dostávali potom už len tzv. štátne, dnes samosprávne (krajské) inštitúcie (divadlá, múzeá, archívy, okresné knižnice atď.). Už sme spomenuli zrušenie štátnej dotácie pre Csemadok (1995). V uplynulom desaťročnom období však zápasili s vážnymi finančnými problémami aj obe štátom dotované maďarské divadlá. Finančné zdroje pre okresné kultúrne inštitúcie stačili len na ich prežitie. Ešte bezvýchodiskovejšia bola situácia organizácií tretieho sektoru. Podnikatelia síce mohli poukázať niekoľko percent daňového základu na podporu kultúry a športu a celková suma pochádzajúca z tohto zdroja bola v minulom období pomerne značná, menšinové inštitúcie však z tohto mechanizmu profitovali len okrajovo. Zmenu mohlo priniesť vytvorenie tzv. menšinového fondu roku 1993 v rámci ministerstva kultúry. Ten však do roku 1998 slúžil straníckym záujmom Mečiarovej vlády a len po roku 1998 sa stal reálne dostupným pre menšinové inštitúcie. Dodnes nie je v prípade organizácií tretieho sektoru vyriešená otázka štatútu verejnej prospešnosti, ktorý bol napríklad v Maďarsku inštitucionalizovaný už v roku 1996. Hoci mnohé národnostné inštitúcie a organizácie na Slovensku vykonávajú aj dôležité verejnoprospešné a štátne úlohy, nemôžu byť k takejto činnosti priradené žiadne príspevky z rozpočtu či finančné úľavy. Nedávno bol uzákonený mechanizmus možnosti poukázania 1 %-nej dane z príjmov fyzických a neskôr aj právnických osôb na podporu činnosti neziskových organizácií. Výška poukázanej dane sa od roku 2003 sa zvýšila na 2 %. Tento mechanizmus mohol byť v oblasti podpory tretieho sektoru značným prínosom, ak by súčasne s jeho zavedením neboli reštriktívne nariadenia vlády zrušili dovtedajšiu možnosť zníženia daňového základu o iné sponzorské príspevky a dary. 5.3. Podpora z Maďarskej republiky Presné kvantitatívne údaje nemáme k dispozícii,31 avšak môžeme smelo skonštatovať, že hlavným „životobudičom“ maďarských menšinových inštitúcií boli predovšetkým nadačné zdroje z Maďarska. (Verejnoprávna) Nadácia Illyés podporovala maďarské organizácie a inštitúcie na Slovensku od začiatku deväťdesiatych rokov značnými materiálnymi prostriedkami. Neskoršie sa pripojili aj ďalšie verejnoprávne nadácie (Új Kézfogás Közalapítvány, Apáczai Közalapítvány, Arany János Közalapítvány, Nemzeti Kulturális Alapprogram atď.). Rovnako významná bola aj podpora vzdelávania: podpora plného či čiastočného štúdia vysokoškolskej mládeže v Maďarsku dokonca prevýšila všetky ostatné formy podpory. Nie je zanedbateľná ani miera pomoci, ktorú poskytuje príslušné ministerstvo (rezort školstva a kultúry) priamo na vydávanie kníh, vedeckovýskumné aktivity, konferencie atď. V ostatných rokoch sa zvýraznila priama alebo sprostredkovaná finančná podpora tzv. mestských univerzít (konzultačných centier v Komárne a Kráľovskom Chlmci), resp. detašovaných univerzitných pracovísk (ekonomika a informatika v Komárne). Po vzniku Univerzity J. Selyeho v Komárne roku 2004 sa veľká časť podpôr smerujúcich do oblasti vzdelávania presunula práve tam. 5.4. Západné nadácie, zdroje Európskej únie Západoeurópske a americké nadácie podporovali tretí sektor na Slovensku od začiatku deväťdesiatych rokov, a to mimoriadne efektívne a velkými finančnými zdrojmi. (Sporne-
