Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny 287 vých inštitúcií, ale na základe dobre zváženého obchodného záujmu. Ich kapitálová sila bola práve preto viacnásobkom sumy všetkých podpôr na rozvoj podnikania (menšinových subjektov) v predchádzajúcom desaťročí. Kritérium etnicity bolo v ich sponzorských aktivitách formálne úplne anulované obchodnými záujmami, napriek tomu materiálne významne podporili a stále podporujú maďarské menšinové inštitúcie na Slovensku. 5. ZDROJE FINANCOVANIA INŠTITÚCIÍ MAĎARSKEJ MENŠINY V období pred rokom 1989 sa fungovanie maďarských menšinových inštitúcií na Slovensku opieralo hlavne o štátne príspevky. (Najmä preto, že napríklad rôzne amatérske súbory pôsobiace popri Csemadoku vyvíjali rozvetvenú svojpomocnú činnosť a aj v otázke financií sa mohli spoliehať takmer výhradne na seba.) Výška štátnej dotácie pre Csemadok však bola značná. Ústredný výbor Csemadoku mal veľký počet zamestnancov a aj výdavky ústredných podujatí financoval z ústredného rozpočtu. Taká istá bola situácia aj v prípade novín, časopisov a vydavateľstiev. Rok 1989 priniesol zásadnú zmenu vo financovaní siete organizácií. Presadením sa princípu rovnosti šancí a objavením sa rozličných nových organizačných foriem vznikla aj potreba vytvorenia odlišného systému financovania. Zároveň je nutné podotknúť, že maďarské menšinové inštitúcie na Slovensku sa v tomto období takmer nepodieľali na čerpaní slovenských verejných či nadačných zdrojov, ved ich financovanie bolo zabezpečené v prvom rade z Maďarskej republiky. Popri týchto dotáciách sa ročná podpora Nadácie Illyés v rokoch 1994 až 1998 pohybovala vo výške asi 90 miliónov forintov a ani v nasledujúcich rokoch nepresiahla ročných 130 miliónov forintov. V ročnom priemere to znamenalo podporu 16—18 miliónov slovenských korún pre celú maďarskú menšinu na Slovensku. K tomu treba prirodzene dodať, že išlo o podpory na také kultúrne a ostatné aktivity, na ktoré bolo takmer nemožné získať financie z iných zdrojov. Ked sa SMK po roku 1998 dostala do vlády, otvorili sa pre maďarské organizácie na Slovensku aj slovenské verejné zdroje. Ministerstvo kultúry podporovalo menšinovú kultúru spočiatku sumou 50 miliónov, neskôr 80 miliónov korún ročne, čím sa významne zvýšil aj príjmy komplexu maďarských menšinových inštitúcií na Slovensku. 5.1. Vnútorné zdroje - dobrovoľníctvo Hlavnou hybnou silou systému menšinových inštitúcií bola aj za ostatných pätnásť rokov dobrovoľná práca, ktorej hodnota sa nedá vyjadriť v číslach. Zdrojom vnútornej energie väčšiny organizácií bol nadšený vzťah jej aktivistov k samotnej organizácii, ktorý bol okrem obetavej práce často vyjadrený aj individuálnym finančným vkladom. Dôležitú súčasť vnútorných zdrojov tvorili — taktiež nevyčísliteľné — dary od jednotliv-Tabulka 2 Prehľad príspevkov na činnosť maďarských menšinových inštitúcií zo štátnych a nadačných zdrojov v období 1996 - 2001, v slovenských korunáchTM Podporovateľ 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Štát 1 438 500 1 063 300 1 338 000 864 443 977 602 856 455 Nadácie 252 677 337 761 394 087 Spolu 1 438 500 1 063 300 1 338 000 1 117 120 1 315 363 1 250 542 Zdroj: Kollár - Mesežnikov 1999. 2000. 2001. 2002.
