Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
József Fazekas - Péter Hunčik: Predslov
24 József Fazekas — Péter Hunčík sko-politického, hospodárskeho a kultúrneho života obdobia pätnástich rokov od pádu komunizmu po pripojenie sa k Európskej únii, videné optikou maďarskej menšiny na Slovensku. Až o päť rokov - podľa našich plánov - znova zmapujeme situáciu maďarskej menšiny na Slovensku (teraz už ako občanov Európskej únie), budeme hľadať odpoveď aj na otázku, ako ovplyvnila táto nová situácia život a postavenie jednej z najpočetnejších autochtónnych (historických) menšín Únie, maďarskej menšiny na Slovensku. Takéto porovnanie poskytne zrejme aj autentický obraz o účinnosti európskeho systému na ochranu práv národnostných menšín Európskej únie, a čo je nemenej dôležité, môže poskytnúť cenné ponaučenia pre predstaviteľov ostatných maďarských menšín žijúcich v Karpatskej kotline v krajinách mimo Európskej únie, ktoré bude možné využiť pri príprave ich prístupových zmlúv, pripadne pri vytváraní účinnejšieho systému na ochranu menšín. Štruktúra publikácie, jej vnútorná stavba je prispôsobená kritériám zaužívaným pre spracúvanie „súhrnnej správy“, formátu v celej Európe známeho a obľúbeného, pravda, s tým rozdielom, že jednotlivé kapitoly umožňujú nazrieť do skúmaných oblastí prostredníctvom etnickej/národnostnej optiky. Pri skúmaní kultúry, školstva alebo demografického vývoja aplikujú naši bádatelia etnické/národnostné hľadiská už dávno, ale takéto spracovanie hospodárskej politiky, regionálneho rozvoja, verejnej správy či práve zdravotníctva má v každom prípade novátorský, priekopnícky charakter. Pravda, na základe etnického/národnostného hľadiska nebolo možné spracovať všetky oblasti spoločenského života: o to sa editori ani neusilovali. Na druhej strane však chcú spracovať pre maďarskú menšinu kľúčovú oblasť poľnohospodárstva a závery publikovať ako samostatnú monografiu. Pri výbere autorov jednotlivých štúdií sme museli zohľadniť skutočnosť, že maďarská inteligencia na Slovensku je prevažne humanitne orientovaná - je veľmi málo odborníkov zaoberajúcich sa hospodárskym životom, regionálnym rozvojom či zdravotníctvom. Presnejšie povedané takíto odborníci existujú, avšak väčšinou pracujú v takých slovenských alebo maďarských výskumných inštitúciách, ktoré sa v rámci daného vedného odboru nezaoberajú etnickými/národnostnými aspektmi skúmanej problematiky. Keď sme týchto prevažne mladých ľudí oslovili, spočiatku ich zadanie prekvapilo. Nezdala sa im zvláštna ani tak požiadavka, aby v rámci svojho odboru analyzovali udalosti uplynulých pätnástich rokov z pohľadu maďarskej menšiny - to považovali z našej strany za prirodzený zámer, skôr sa čudovali nad tým, že sa na nich s takýmto zadaním doteraz ešte nikto neobrátil. Ich druhá reakcia však už bola skeptická. Jednak sa ukázalo, že v jednotlivých vedných odboroch je uplatnenie „menšinového hľadiska“ vážnym problémom. Keď hovoríme o južnom Slovensku, väčšinou myslíme na oblasti obývané maďarským obyvateľstvom, hoci v južných okresoch Slovenska žije viac obyvateľov slovenskej národnosti ako maďarskej. Jedine v okresoch Dunajská Streda a Komárno prekračuje obyvateľstvo maďarskej národnosti podiel obyvateľstva slovenskej národnosti (83,3 % a 69,1 %). V dôsledku reorganizácie územno-správneho členenia vládou Vladimíra Mečiara roku 1996 sa postavenie maďarskej menšiny ešte viac skomplikovalo (a zhoršilo): ak berieme do úvahy dovtedajších 38 okresov, v 26,3 % z nich predstavoval podiel maďarskej menšiny viac ako 20 %, po zmenách realizovaných roku 1996 však zo 79 nových okresov len 16,5 % patrilo do tejto kategórie. Čiastočná úprava územno-správneho členenia prijatá roku 2001 v období vlády Mikuláša Dzurindu tiež nepriniesla pre maďarskú menšinu zásadnú zmenu k lepšiemu. Na druhej strane sme museli uznať, že v istých špecifických odboroch nie sú k dispozícii také údaje, ktoré by umožnili analýzu danej sféry z „národnostného aspektu“. Po vytvorení nových územnosprávnych celkov sa všetky dôležitejšie štatistické zisťovania spracúvajú v členení na kraje, resp. za Slovenskú republiku ako celok., Z týchto údajov je však možné zistiť len to, aký je vzťah
