Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
József Fazekas - Péter Hunčik: Predslov
Predslov 25 sociálno-ekonomických indikátorov daného územného celku, v ktorom žijú aj Maďari, k celoštátnym hodnotám. Pravda, aj naďalej sa zhotovujú podrobnejšie štatistiky v členení podlá okresov, napríklad v oblasti sociálnej politiky. Na prvých piatich miestach celoštátnej evidencie stavu a vývoja nezamestnanosti figuruje päť okresov z južného Slovenska, v ktorých podiel nezamestnaných presahuje 25 %. Ak sa však snažíme o precíznu analýzu, nemôžeme nechať bez povšimnutia, že v týchto oblastiach je výrazne zastúpená aj rómska menšina, čo analýzu ďalej sťažuje. Počas prác na tejto publikácii museli naši autori, ktorí sa zaoberali procesmi zmeny režimu po novembri 1989, vznikom a vývinom systému maďarských menšinových strán, ich postavením a činnosťou či už v opozícii alebo vo vláde, prekonať vážne prekážky, keďže táto problematika nie je do dnešných dní dostatočne spracovaná a systemizovaná. Pred niekoľkými rokmi síce Fórum inštitút pre výskum menšín v Samoríne začal realizovať výskumný program pod názvom Oral History, avšak práca postupuje pomaly, predovšetkým pre finančné ťažkosti. Nahraté rozhovory nie sú spracované a usporiadané, pričom pamäť priamych aktérov udalostí postupujúcimi rokmi slabne, nehovoriac o tých, ktorí medzičasom zomreli a vzali si svoje spomienky do hrobu. Skúsenosti uplynulých pätnástich rokov nebudú užitočné len pre budúce generácie: kolektívnu pamäť maďarskej menšiny na Slovensku by mohli využiť aj Maďari v ostatných štátoch Karpatskej kotliny, ktorí žijú v menšinovom postavení, pri formovaní demokratizačných procesov vo svojej vlasti, pri vytvorení vlastnej stratégie a príprave na vstup do Európskej únie. Dúfame, že faktografický materiál nazhromaždený v predkladanej publikácii veľmi užitočne poslúži aj politikom v Maďarsku. Za ostatných pätnásť rokov sme neraz zistili, že ich poznatky o nás sú dosť chabé alebo práve z dôvodu straníckych väzieb sú viazané na jeden zdroj. Táto skutočnosť tiež prispela k tomu, že jednotliví predstavitelia politickej elity v Maďarsku začali posudzovať politické zoskupenia maďarskej menšiny na Slovensku cez prizmu domácej politickej scény, čím chtiac-nechtiac prispeli k ďalšiemu prehlbovaniu rozkolov aj v rámci maďarskej menšiny. K vytvoreniu tejto situácie prispela samozrejme aj maďarská menšina na Slovensku tým, že nebola schopná jednoznačne sa vymedziť, jasne artikulovať svoje ciele. Naša publikácia si dáva za úlohu prispieť aj k náprave tohto neakceptovateľného stavu. Maďari na Slovensku boli ohromení, keď sa zverejnili údaje vzťahujúce sa na národnostné zloženie obyvateľstva sčítania obyvateľov roku 2001. Odhliadnuc od tragických udalostí po druhej svetovej vojne, prvýkrát od roku 1950 došlo k poklesu počtu Maďarov žijúcich na Slovensku, a to o 47 000 osôb, navyše, ich podiel na celkovej populácii klesol pod psychologickú hranicu 10% (9,7%). Slovenská republika ako celok zaregistrovala pritom skromný, 105-tisícový prírastok obyvateľstva. K takémuto vývoju došlo pritom nie v nejakom krvavom, chaotickom období, ale v pomerne konsolidovanom desaťročí, zaručujúcom slušnú životnú úroveň. Po roku 1989 nebola na Slovensku zaznamenaná výrazná emigrácii osôb patriacich k národnostným menšinám, tak ako tomu bolo napríklad v Rumunsku. Úbytok maďarského obyvateľstva, jeho asimilácia je výsledkom viac ako desať rokov trvajúceho procesu, ktorého príčiny maďarská menšina na Slovensku dodnes nepozná, neskúma a dodnes nevypracovala dlhodobú stratégiu na jeho zastavenie. Veľká miera zodpovednosti za zanedbanie tejto otázky spočíva tak na intelektuálnej elite ako i na politickej reprezentácii maďarskej menšiny. Žiaľ, s podobnou nekompetentnosťou sa stretávame aj v oblasti regionálnej politiky, zdravotníctva, sociálnej politiky a školstva. Namiesto presadzovania prepracovaných odborných koncepcií sa pri prijímaní rozhodnutí uplatňuje často skostnatený politický spôsob argumentácie, u aktérov verejného života absentuje schopnosť uzatvárať kompromisy.
