Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
248 Béla László Deficit v počte vysokoškolských študentov maďarskej národnosti sa v období 1990 až 2002 zvýšil o 959 osôb, čiže o 34,59 %, ale v dôsledku zníženia podielu osôb maďarskej národnosti v danej vekovej skupine sa relatívny deficit znížil z 51,82 % roku 1990 na 45,45 % roku 2002. Toto zlepšenie však nebolo lineárne, v skutočnosti nastalo až v období rokov 1998 a 2002. Prečo sa však deficit nezmenšil už aj v predchádzajúcich ôsmich rokoch, prečo sa jeho zmenšovanie začalo práve teraz? Na tieto otázky ponúkame tieto odpovede: príslušníci maďarskej menšiny si pravdepodobne uvedomili, že východiskom z chudoby, vysokej nezamestnanosti, zlej sociálnej a hospodárskej situácie môže byť vyššie vzdelanie. Môžeme teda povedať, že vo vysokoškolskom vzdelávaní príslušníkov maďarskej národnosti sa v rokoch 1998 - 2002 začal istý pozitívny proces, ktorý sa prejavil nielen v percentuálnom, ale aj v absolútnom znížení deficitu študentov (z 3 972 na 3 732). Ďalším štatistickým dôkazom je aj to, že kým roku 1990 činil rozdiel medzi percentuálnym podielom príslušnej vekovej skupiny a percentuálnym podielom poslucháčov maďarskej národnosti 5,27 % (10,16 - 4,89), roku 1998 to bolo 4,63 % a roku 2002 už len 3,79 % (tabuľka 28). Urýchlenie tempa tu načrtnutých pozitívnych zmien, vrátane ich vonkajšej stimulácie a podpory, by mohla byť jednou z najdôležitejších úloh, pred ktorou stojí maďarská komunita, ved potenciál týchto zmien odkryli samotní jej príslušníci. Zníženie spomínaného deficitu v počte poslucháčov maďarskej národnosti je pozoruhodné aj preto, lebo k nemu došlo v rámci vysokých škôl na Slovensku, aj to predovšetkým vysokých škôl poskytujúcich vzdelávanie v slovenskom jazyku, a to napriek tomu, že práve v tomto období začalo byť na Slovensku vo väčšej miere prístupné denné vysokoškolské štúdium v maďarskom jazyku poskytované vysokoškolskými inštitúciami z Maďarskej republiky. 3.4.2. Rozdelenie poslucháčov podlá smerov štúdia V tejto časti by sme vo vzťahu k vysokoškolskému vzdelávaniu osôb maďarskej národnosti chceli poukázať aj na niektoré detaily. Najprv začneme analýzou zmien v piatich, na Slovensku zaužívaných študijných smeroch - univerzitnom, technickom, ekonomickom, poľnohospodárskom a umeleckom. Zvyšovanie počtu poslucháčov na Slovensku v rokoch 1990 - 2002 je v jednotlivých smeroch rozličné. K najnižšemu nárastu došlo v inžinierskom technickom vzdelávaní (28,65 %), k najvyššiemu (222,16 %) zas u poslucháčov ekonomických odborov (tabuľka 29). Prekvapujúce je však to, že u maďarskej mládeže, väčšia časť ktorej žije v oblastiach vidieckeho charakteru, došlo k najnižšiemu nárastu (2,33 %) práve v poľnohospodárskych odboroch. Na tento jav je veľmi ťažké nájsť logické vysvetlenie. Počet poslucháčov maďarskej národnosti tiež najviac vzrástol v ekonomických odboroch (o 201,56 %). Prekvapujúce je aj to, že v technických odboroch predstavovalo zvýšenie v celoštátnom meradle 28,56 %, avšak u príslušníkov maďarskej národnosti až 34,33 %. Je to jediný prípad, keď dynamika nárastu maďarských poslucháčov predstihla celoštátne ukazovatele. Je to prekvapujúce aj z toho dôvodu, že ide o také technické odbory, ktoré sa viažu na priemyselnú výrobu, pričom je známe, že na územiach obývaných maďarskou menšinou je počet priemyselných závodov menší. Dá sa to vysvetliť jedine tým, že na technických smeroch je v porovnaní s inými odvetviami podstatne nižší nárast počtu poslucháčov, takže dostať sa na technické smery je pravdepodobne ľahšie. Maďarskí maturanti pravdepodobne využili práve túto možnosť (tabuľka 29). Dynamický rozvoj vysokoškolského vzdelávania na Slovensku po zmene režimu bol nasledovaný rozvojom vysokoškolského vzdelávania v prostredí príslušníkov maďarskej menšiny len s veľkým oneskorením. V ďalšej časti budeme analyzovať schodok počtu poslucháčov maďarskej národnosti vo
