Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
226 Béla László tendencia v počte žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich slovenskú základnú školu, a to v percentuálnom aj absolútnom vyjadrení. Podlá štatistických údajov od roku 1996 táto tendencia už nepokračuje. Relatívny nárast počtu žiakov navštevujúcich základné školy s vyučovacím jazykom maďarským môžeme dokumentovať aj tým, že kým v období rokov 1990 až 2002 klesol počet žiakov základných škôl maďarskej národnosti o 17 351, teda o 26,82 %, zatiaľ počet detí učiacich sa po maďarsky klesol len o 9 058, čiže o 18,71 %. V tom istom období klesol počet žiakov základných škôl maďarskej národnosti navštevujúcich školy s vyučovacím jazykom maďarským o 9 741, čiže o 20,47 %, ale počet žiakov základných škôl maďarskej národnosti vzdelávajúcich sa po slovensky klesol v podstatne vyššej miere, o 7 610, čiže o 44,48 %. K zníženiu počtu žiakov maďarskej národnosti prispeli teda maďarskí žiaci navštevujúci školy s vyučovacím jazykom slovenským 43,86 percentami napriek tomu, že ich percentuálne zastúpenie sa pohybuje niečo nad 20 %. Bude zaujímavé v nasledujúcich rokoch sledovať, či 1,63 percentný pokles počtu týchto žiakov v rokoch 2001 a 2002 naznačuje trvalý trend. Ak je to pravda, tak je to možné pripísať predovšetkým vplyvu podpory poskytovanej zahraničným Maďarom maďarským štátom, prípadne aj pôsobeniu európskych integračných procesov. Na základe analýzy štatistických údajov sa dajú ťažko vysvetliť rozdiely medzi údajmi o žiakoch maďarskej národnosti v školských štatistických ročenkách a údajmi o vekovej skupine (5 — 14) žiakov základných škôl maďarskej národnosti zo sčítania obyvatelov. Prejavuje sa to tým, že žiakov základných škôl maďarskej národnosti je viac, ako by ich malo byť podľa zastúpenia príslušnej vekovej skupiny obyvateľstva. Tento jav je možné pozorovať od roku 1995. Príčinou môže byť okrem iného aj to, že pri sčítaní obyvatelov roku 2001 bolo zaevidovaných s maďarskou národnosťou menej žiakov základných škôl, ako pri zápise do školy. Ďalšia príčina môže tkvieť v tom, že „ubúdanie“ maďarskej menšiny sa spomalilo, prípadne aj zastavilo. Napokon k tomuto neobvyklému štatistickému javu môže prispieť aj uvedenie žiakov rómskeho pôvodu z vyšších vekových skupín medzi žiakmi maďarskej národnosti. (Korektné overenie tejto hypotézy však môže poskytnúť len hlbšie skúmanie.) Keďže je návšteva základnej školy povinná, tu sa ani schodok, ani prebytok nedá hodnotiť ako pozitívny jav z hľadiska maďarskej menšiny. V obciach, kde tvoria značnú časť obyvateľov maďarskí Rómovia, je možné pozorovať aj taký jav, že rodičia zapisujú svoje deti kvôli veľkému počtu rómskych žiakov v maďarskej škole radšej do školy slovenskej. Za takýchto okolností ani prípadné mimoriadne výsledky nadaných žiakov alebo podpora zvonku neprinášajú úspechy v oblasti zápisu do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Je potrebné sa pripraviť aj na určité nové skutočnosti, ktoré môžu v náväznosti na procesy európskej integrácie postaviť do protikladu vzdelávanie v materinskom jazyku a zotrvanie v rodnej zemi. Zmýšľanie maďarskej menšiny na Slovensku, ktorá žije pozdĺž dlhých slovensko-madarských hraníc, sa môže uberať aj takým smerom, že po skončení základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku zapíšu rodičia svoje dieťa na strednú školu v Maďarsku. Veľká časť týchto detí však bude pravdepodobne rozširovať rady tej inteligencie, ktorá je pre maďarskú menšinu na Slovensku stratená. Priaznivé zmeny v štatistických údajoch škôl, tried a žiakov vzťahujúcich sa na základné vzdelávanie v maďarskom jazyku možno pravdepodobne pripísať viacerým faktorom. Jedným z nich môže byť aj to, že sa znížila závislosť maďarskej menšiny, aj konkrétnych jednotlivcov od štátnej moci. Identita príslušníkov maďarskej menšiny sa v neustálom zápase o svoje práva, o svoje školy, posilnila. Demokratické procesy a posilnenie prvkov samosprávnosti v spoločnosti vytvárajú väčší priestor k tomu, aby aj maďarská komunita žila svojským spoločenským, kultúrnym,
