Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
216 Béla László pad, a to prípad učitela Bélu Agócsa z Trstíc, ktorý nebol ochotný vystaviť vysvedčenia žiakov len v štátnom jazyku, dostal sa preto do konfliktu s riadi telom a s nadriadenými orgánmi, čo žial napokon viedlo k jeho prepusteniu. Toto všetko sa stalo už po opätovnom povolení dvojjazyčných vysvedčení. (Béla Agócs spáchal 9. mája 2001 samovraždu.) Maďarská menšina na Slovensku musela za posledných desať rokov zviesť snáď najurputnejšie „boje“ práve za zachovanie svojich škôl. Konflikty ostatných desiatich rokov zanechali v spoločnosti hlboké rany, a mali na činnosť národnostných škôl negatívny dopad. 2.1.4. Ako ďalej? Po parlamentných volbách roku 1998 sa členom novovzniknutej vládnej koalície stala aj Strana maďarskej koalície. Pod tlakom kompromisov bola nútená zrieknuť sa niektorých svojich dôležitých politických cieľov. V oblasti školstva sa jej však podarilo zahrnúť do programu vlády svoj najdôležitejší predvolebný sľub. Pomerne rýchlo sa jej podarilo zmeniť, resp. zrušiť právne predpisy, ktoré mali vo vzťahu k maďarským školám a vzdelávaniu v maďarskom jazyku diskriminačný charakter. Roku 1999 bolo opätovne povolené vedenie celej pedagogickej dokumentácie v dvoch jazykoch, dvojjazyčné sú vysvedčenia, na ministerstve školstva sa zriaďuje samostatné oddelenie národnostného školstva. Čiastočne sa upravuje problém jazyka prijímacích skúšok na stredné školy a prijímajú sa aj iné opatrenia, ktoré úplne eliminujú diskriminačné opatrenia voči školám s vyučovacím jazykom maďarským. Vzdelávanie v maďarskom jazyku sa stáva plne rovnocennou a rešpektovanou súčasťou školského systému na Slovensku. Vďaka politike novej vlády Slovenská republika vyrovanala svoje zaostávanie z predchádzajúceho obdobia a 1. mája 2004 sa stala členom Európskej únie. Prinieslo to so sebou harmonizáciu všetkých stupňov školstva s európskym právnym poriadkom. V európskom vzdelávacom priestore bude maďarské národnostné školstvo na Slovensku čeliť novým výzvam. Prísnym európskym kritériám bude musieť odpovedať úroveň výuky, ako aj hospodárska efektivita prevádzkovania škôl. V novej Európe sa totiž budú viesť diskusie o charaktere školskej politiky, či už väčšinovej alebo menšinovej, práve týmto spôsobom. Významným faktorom dobiehania rozvinutejších regiónov Európskej únie sú aj zmeny spoločenských očakávaní smerom k výchovno-vzdelávaciemu systému, vrátane národnostného školstva. Politické snahy menšinového spoločenstva sa už v blízkej budúcnosti musia upriamiť na mobilizáciu rezerv využiteľných na modernizáciu národnostného školstva. Dokáže si maďarská menšina na Slovensku vytvoriť náskok voči väčšinovému národu pri generovaní túžby po vzdelávaní, ďalšom vzdelani, rekvalifikácii? V prípade maďarskej menšiny na Slovensku, ktorá je v dobrej politickej pozícii, by sa tento modernizačný rozvoj mal urýchľovať, podporovať prostriedkami štátnej školskej politiky. Ako na to poukazujú aj analýzy v nasledujúcich častiach tejto štúdie, v prípade maďarskej menšiny na Slovensku samotná školská samospráva nedokáže modernizačné rezervy promptne aktivizovať. Nevyhnutné sú aj podnety zo strany celoštátnych orgánov. (Tu načrtnutým problémom menšinového školstva sa z perspektívy spoločného európskeho vzdelávacieho a vedecko-výskumného priestoru podrobne venuje okrem iných aj Tamás Kozma.55) 2.2. Stav maďarského národnostného školstva na Slovensku po zmene režimu V čase zmeny režimu charakterizovali maďarské školstvo na Slovensku pomerne priaznivé rozvojové tendencie (pozri kapitolu 1. 2). Tak napríklad v oblasti stredného školstva predstavoval v rokoch 1980 - 1990 schodok medzi percentuálnym podielom študentov maďarskej národnosti a percentuálnym podielom príslušnej vekovej skupiny osôb maďarskej národnosti v porovnaní s celoštátnymi ukazovateľmi viditeľne klesajúcu ten
