Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 217 denciu. V prípade stredoškolských študentov (15 - 19-roční) bol tento rozdiel roku 1980 1,3 %, pričom do roku 1990 sa znížil na 0,6 %, čiže percentuálne podiely danej vekovej skupiny a počtu študentov navštevujúcich maďarské národnostné školy sa k sebe približovali. V absolútnych číslach sa počet 3 690 „chýbajúcich“ stredoškolských študentov za sledované obdobie desiatich rokov znížil na 2 380. Vo vysokoškolskom vzdelávaní sa predmetný deficit znížil zo 6,2 % na 5,3 %. Deficit vysokoškolákov maďarskej národnosti sa zmenšil takmer o 750 poslucháčov (3 477 — 2 735) (tabulka 7). Vývoj vzdelanostnej štruktúry maďarskej menšiny na Slovensku v osemdesiatych rokoch - čo dokumentujú aj predchádzajúce údaje - zodpovedal, okrem vysokoškolského vzdelávania, celoštátnym trendom. Kým v rokoch 1980 - 1990 na Slovensku vzrástol počet osôb s univerzitným a vysokoškolským vzdelaním o 2,2 %, čiže sa zvýšil na 5,82 %, zatiaľ tieto ukazovatele u osôb maďarskej národnosti boli len 1,20 %, resp. 2,89 %. Svedčí to okrem iného aj o menšom záujme príslušníkov maďarskej menšiny dosiahnuť vyššie vzdelanie. Po roku 1989 sa aj maďarské národnostné školstvo postupne vymanilo z područia štátostraníckeho riadenia a vytvorili sa politickospoločenské podmienky na mobilizáciu modernizačných rezerv aj v oblasti školstva. Pomocou analýzy tendencií a zmien maďarského školstva na Slovensku hľadáme odpovede na to, do akej miery — a či vôbec - dokázala maďarská menšina využiť demokratizáciou spoločnosti ponúknuté možnosti k tomu, aby sa v štruktúre vzdelanosti priblížila k celoštátnej úrovni, a aby aj v rámci jednotlivých vekových skupín dostihla celoštátne ukazovatele. 2.2.1. Vekové zloženie obyvateľstva a jeho zmeny V záujme korektnosti analýz budeme postupovať (podobne ako v prvých častiach) vzájomným porovnávaním ukazovateľov podľa príslušných vekových skupín. Vychádzame z údajov sčítania obyvateľov. V období medzi rokmi 1991 a 2001 možno veľkosť vekových skupín odhadnúť práve na základe týchto údajov. Štatistický úrad SR ešte aj roku 2000 odhadoval podiel maďarskej menšiny na celkovej populácii Slovensku na 10,48 %. Skutočnosť však bola oveľa horšia, ved podľa údajov sčítania obyvateľov roku 2001 bol podiel Maďarov už len 9,68 %. Podobné rozdiely sa ukázali aj v prípade jednotlivých vekových skupín. Preto sa už teraz dá na základe údajov sčítania obyvateľov z roku 2001 vytvoriť skutočný obraz o školskom vzdelávaní. Predtým je však potrebné vykonať analýzu štruktúry jednotlivých vekových skupín: celkový obraz nie je príliš priaznivý. Údaje sčítania obyvateľov v rokoch 1991 a 2001 ukazujú, že percentuálne zastúpenie vekových skupín do 30, resp. 35 rokov je v rámci populácie maďarskej národnosti nižšie, a zastúpenie vekových skupín nad 30, resp. 35 rokov je zas vyššie, ako je to v prípade celoslovenskej populácie. Tieto údaje sú potvrdením trendu relatívneho ubúdania a vyššej miery starnutia príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku v pomere k celkovému obyvateľstvu Slovenska. V pomere k obyvateľom slovenskej národnosti je trend ešte nepriaznivejší (tabuľka 9). Pri štúdiu problémov vzdelávania sa budeme podobne ako v predchádzajúcich častiach opierať predovšetkým o číselné údaje, ktoré vyjadrujú percentuálne zastúpenie osôb maďarskej národnosti na celkovej populácii Slovenskej republiky podľa jednotlivých vekových skupín. Je známe, že podľa sčítania obyvateľov v rokoch 1991 a 2001 bolo maďarskej národnosti 10,76, resp. 9,68 % obyvateľov Slovenskej republiky. Percentuálny podiel osôb maďarskej národnosti podľa päťročných vekových skupín ukazuje tabuľka 10. Z tabuľky je zrejmé, že vo vekových skupinách, ktoré sú aktívne zapojené do školského vzdelávania, zastúpenie príslušníkov maďarskej menšiny klesá vo väčšej miere, ako je celoštátny priemer. Dramatický pokles
