Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 211 hodnutie o voľbe typu školy, prípadne triedy, v rukách rodičov dieťaťa. Maďarská komunita na Slovensku jednoznačne odmietla ciele vytýčené týmto dokumentom. Avšak v niektorých regiónoch - napríklad tam, kde nebola maďarská škola, alebo naopak, v úplne homogénnom maďarskom prostredí, alebo v prípade detí navštevujúcich slovenskú školu - sa časť rodičov priklonila k voľbe takej školy či triedy, kde sa vyučoval maďarský jazyk, resp. kde sa venovala zvýšená pozornosť lepšiemu osvojeniu si slovenského jazyka. Celkove však tieto kroky maďarská politika, odborná a učiteľská verejnosť, ako aj väčšina rodičov rozhodne odmietla. Štátnym mocenským orgánom, „nainfikovaným“ slovenskou nacionalistickou politikou, ostávala v jej úsilí zameranom na postupnú deštrukciu maďarského národnostného školstva už len jednu možnosť, a to zrealizovať predstavy vypracované ešte začiatkom osemdesiatych rokov, tentoraz pod názvom „alternatívne vyučovanie.“ Podstatou tejto koncepcie bol návrh, aby sa školy národnostných menšín transformovali na školy (prípadne triedy) bilingválne, v ktorých by sa časť predmetov vyučovala po slovensky a časť v jazyku menšiny.-18 Opodstatnenosť zavedenia alternatívneho vyučovania mal potvrdiť aj prieskum, realizáciou ktorého bola poverená osobitne na tento účel vytvorená štátna komisia. Komisia sa zaoberala analýzou úrovne kultúry používania slovenského jazyka na školách v oblastiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom. V hlásení komisie sa nachádzajú na jednej strane objektívne, z odborného pohľadu korektné závery, ale aj úmysel podporiť ciele vytýčené zadávateľom. Oporou tejto a jej podobných iniciatív bol po celý čas paragraf číslo 4 jazykového zákona z roku 1990, ktorý považuje za úlohu štátu vytvoriť v rámci školského systému podmienky k tomu, aby sa občania Slovenskej republiky mohli naučiť slovenský jazyk a osvojiť si ho v miere žiaducej na používanie v úradnom a bežnom styku.19 Jedným z hlavných záverov komisie bolo to, že príčinou nízkej úrovne slovenského jazyka je nevhodná koncepcia vyučovania slovenského jazyka. Vláda prerokovala správu z prieskumu 26. januára 1991 a dala zelenú ministerstvu školstva, mládeže a športu na uskutočnenie svojich iniciatív a predstáv s tým súvisiacich. Aj ked o tom v dobových dokumentoch nenachádzame zmienku, vláda týmto prvý raz po zmene režimu otvorila priestor pre zavedenie alternatívneho vyučovania. Vláda zobrala na vedomie výsledky celoštátneho prieskumu a na ich základe pripravila akčný plán pod názvom „Opatrenia na zlepšenie jazykovej pripravenosti žiakov škôl na národnostne zmiešanom území“, ktorý bol prijatý v novembri 1991 na operatívnom zasadnutí ministerstva školstva, mládeže a športu.40 V záujme odstránenia nedostatkov zistených previerkou v oblasti komunikačných a jazykových schopností žiakov, akčný plán predpokladal vypracovanie novej koncepcie vyučovania slovenského jazyka, zavedenie nových vyučovacích metód, prepracovanie učebných osnov, ako aj úpravu organizácie výuky na maďarských školách. V materiáli sa konštatuje, že v záujme podpory rozvoja komunikačných zručností žiakov je potrebné zvýšiť časovú dotáciu a zaviesť skupinové vyučovanie. V prvom a druhom ročníku základnej školy treba zvýšiť týždennú dotáciu slovenského jazyka o jednu vyučovaciu hodinu, ďalej na hodinách slovenského jazyka sa povoľuje delenie na skupiny. Realizácii týchto úloh majú napomôcť nové učebné osnovy a metodické pokyny. Štátne školské orgány však v tejto oblasti akčného plánu pre nedostatok rozhodnosti a primeraných odborných kapacít nedokázali dosiahnuť výraznejšie zmeny v celoštátnom meradle. V oblasti rozpracovania komunikatívnych metód vyučovania slovenského jazyka možno považovať za veľmi úspešnú iniciatívu projekt Nadácie Fórum, zameraný na podporu vypracovania a rozšírenia tzv. metódy Skabela - Bóna. Podobnú komplexnú metódu vyučova-
