Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
212 Béla László nia slovenského jazyka inštitúcie rezortu školstva nevypracovali. Druhou kľúčovou tézou uvedeného akčného plánu bolo konštatovanie, že k tomu, aby si žiaci osvojili slovenský jazyk na vysokej úrovni a aby sa mohli plne uplatniť vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života, nepostačuje vyučovanie slovenského jazyka a literatúry ako predmetu. K zvýšeniu úrovne ovládania slovenského jazyka by preto okrem uvedených opatrení mohlo prispieť dvojjazyčné vyučovanie odbornej terminológie v rámci niektorého prírodovedného alebo spoločenskovedného predmetu, alebo reprodukovanie učiva týchto predmetov po slovensky. Hlásenie komisie svedčí o odbornej korektnosti, keď považuje zavedenie tejto metódy, resp. metódy alternatívneho vyučovania (vyučovania niektorých predmetov po slovensky) za rizikové, lebo nie sú preskúmané jej pedagogické, metodické, psychologické a jazykové súvislosti. Z odborného hľadiska ešte nie je vyjasnené ani to, ktoré predmety sú pre alternatívne vyučovanie najvhodnejšie. Dokument na základe skúseností z rokov 1979 a 1984 upozorňuje aj na tie spoločenské a politické dôsledky, ktoré môže vyvolať zavedenie alternatívneho vyučovania direktívnymi mocenskými prostriedkami, ak sa nebudú brať do úvahy názory rodičov a žiakov. Akčný plán však alternatívne vyučovanie samotné nezavrhuje, zasadzuje sa len o jeho postupné zavádzanie. Ako prvý krok navrhuje, aby učitelia, psychológovia a sociológovia a iní odborníci vypracovali podklad k pokusnému zavedeniu alternatívneho vyučovania tak, aby sa experiment mohol začať v školskom roku 1993/1994.4' Nemáme poznatky o takom materiáli, ktorý by bol umožnil trebárs aj experimentálne zavedenie alternatívneho vyučovania. Napätie v slovensko-madarských politických a etnických vzťahoch v prvej polovici deväťdesiatych rokov zabránilo tomu, aby sa na príprave experimentu zúčastnili maďarskí odborníci a aby maďarské školy boli ochotné takýto experiment realizovať. Bez toho sa však alternatívne vyučovanie nedá pripraviť a otestovať na prijateľnej odbornej úrovni. V danej politickej a spoločenskej situácii nemalo alternatívne vyučovanie žiadnu šancu na to, aby bolo zavedené transparentne, na primeranej odbornej úrovni. Zavedenie alternatívneho vyučovania spôsobom navrhnutým v realizačnom pláne, čo si vyžadovalo maximálnu odbornú obozretnosť a citlivosť, bolo odložené ad acta, keďže vypracovanie potrebného odborného materiálu bolo nereálne a aj jeho realizácia by si bola vyžiadala veľa času. Uprednostnili sa preto rýchle politické riešenia. Odbor pre školstvo na národnostne zmiešanom území za týmto účelom pripravil už roku 1992 novšiu verziu koncepcie alternatívneho vyučovania, ktorá vychádzala z upravených zásad zriaďovania a prevádzkovania škôl a školských zariadení na územiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, vydaných roku 199ľ.42 Dokument pripravený s týmto účelom prerokovala Rada pre národnostné menšiny vlády 5. novembra 1992, čo už jasne naznačovalo, že vláda má vážny záujem na tom, aby bolo alternatívne vyučovanie zavedené rýchlo a plošne.41 Jedným z pozoruhodných prvkov prepracovanej verzie bol zámer vlády ponechať si na územiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom kontrolu nad zriaďovaním a prevádzkou škôl a školských zariadení, ako aj nad ich zaradením do školskej siete. Deklarovaným dôvodom tohto zámeru bolo tvrdenie, že tieto školy sa pre svoje osobité postavenie môžu ľahko dostať do závislosti miestnej menšinovej politickej reprezentácie, čo je nebezpečné, lebo v oblasti školstva môže dôjsť k neodborným rozhodnutiam. Vláda chce na jednotlivých územiach štátu uplatňovať svoj vplyv rozličnými spôsobmi a na územiach so zmiešaným obyvateľstvom chce zabrániť vytvoreniu školskej samosprávy. (To je však z právneho hľadiska dlhodobo neudržateľné.) Podstata úpravy koncepcie školstva na národnostne zmiešaných územiach bola v tom, že popri už troch spomínaných typoch škôl by bol umožnený vznik aj štvrtého typu škôl (alebo tried), kde by sa vyučovali nie
