Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
210 Béla László menšinu, veď maďarskí žiaci navštevujúci slovenské školy na pôde školy rozprávať po maďarsky už temer ani nemôžu, čím sa vplyv tohto opatrenia rozširuje aj na prostredie mimo školy. Týmto sa v skutočnosti oslabujú jazykové schopnosti žiakov maďarskej národnosti v ich materinskom jazyku, zoslabuje sa ich maďarská identita a urýchľuje sa asimilácia. Na základe písomného príkazu predsedu vlády ministerstvo školstva, mládeže a športu už 27. decembra 1990 predložilo návrh zásad zriaďovania a prevádzkovania škôl na národnostne zmiešaných územiach (návrh schválilo ministerstvo v januári 1991).36 Dokument vypracovaný na základe uvedeného návrhu v podobe metodickej príručky sa usiluje v rámci platných zákonov zjednotiť prácu školských úradov a napomáhať ich činnosti. Uvedená metodická príručka sa veľmi podrobne zaoberá problematikou zriaďovania a prevádzkovania škôl na územiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom. Podľa slovenského výkladu dokument uľahčuje situáciu rodičov tým, že rodič si môže pri zápise svojho dieťaťa vyberať z troch typov škôl. Na územiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom totiž možno podľa dokumentu v závislosti od počtu žiakov a organizačných podmienok zriadiť- samostatné školy v materinskom jazyku alebo školy, kde sa vyučuje aj materinský jazyk národnosti,- také školy v materinskom jazyku, kde sú umiestnené triedy s iným vyučovacím jazykom alebo také triedy, kde sa vyučuje jazyk národnosti,- školy so spoločným riaditeľstvom, kde sú triedy, v ktorých sú rôzne vyučovacie jazyky alebo také triedy, kde sa vyučuje jazyk menšiny. Popri tu vyzdvihnutých opatreniach centrálnych orgánov boli v súvislosti s vyučovaním materinského jazyka národnostných menšín prijaté aj ďalšie opatrenia na úrovni príslušných školských úradov, avšak tieto neprivodili nijaké zásadné zmeny v školskom systéme menšín. Roky 1990 — 1992 plynuli v znamení problémov školstva na národnostne zmiešaných územiach. Nevýhodné postavenie slovenských škôl a ich žiakov sa nepotvrdilo. I keď predstavitelia rezortu školstva neustále zdôrazňovali princíp rovnosti príležitostí, nedospeli k formulácii potreby vytvoriť rovnaké podmienky pre vyučovanie v materinskom jazyku národnostných menšín napriek tomu, že nedostatky v systéme národnostného školstva sa stali evidentnými, že predstavitelia národnostných menšín boli v podstate vytesnení z účasti na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich týkajú, a že vzdelávanie v materinskom jazyku menšín bolo postupne zatláčané do úzadia. Rozhodnutia týkajúce sa škôl na národnostne zmiešaných územiach prakticky nezmenili systém škôl - inojazyčné detašované triedy nevznikli vo väčšom počte, nevytvorili sa ani nové školy pod spoločným riaditeľstvom (odhliadnuc od niekoľkých stredných odborných škôl), ani existujúce školy sa nezlúčili pod spoločné riaditeľstvo, nevznikli ani také triedy, kde by sa vyučoval len jazyk menšiny. Koncepcia celkom zlyhala už skôr, a to bez nejakého výrazného účinku. Odbor pre školstvo na národnostne zmiešanom území, vytvorený na ministerstve školstva sa od roku 1992 zaoberal okrem iného vypracovaním opatrení obmedzujúcich vzdelávanie v materinskom jazyku národnostných menšín a používanie ich jazykov. Problémami vzdelávania v materinskom jazyku národnostných menšín sa predmetný odbor meritórne nezaoberal. V dôsledku toho sa obmedzili možnosti rozvoja vzdelávania v materinskom jazyku národnostných menšín. Negatívne dopady tejto politiky sú citeľné dodnes, na čo ešte v ďalšom poukážeme. 2.1.3. Alternatívne vyučovanie a dvojjazyčné vysvedčenia V januári 1991 schválený a už vyššie čiastočne opísaný dokument („Zásady zriaďovania a prevádzky škôl na národnostne zmiešaných územiach“37) v podstate ešte ponecháva roz
