Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 209 Štatistické údaje uvedené v správe však uvádzali veci jasne na správnu mieru. Správa pokladá za územie so slovensko-madarským národnostne zmiešaným obyvateľstvom podľa vtedajšieho systému verejnej správy 13 okresov (z 38), kde žije 1 601 641 obyvateľov slovenskej národnosti a 571 426 obyvateľov maďarskej národnosti. Na území 13 okresov neboli medzi slovenskými a maďarskými školami v oblasti kvalifikovanosti učiteľov, ekonomickej situácie škôl atď. zistené nijaké štatisticky významné rozdiely. Zo správy teraz vyzdvihneme najpodstatnejšiu časť, obsahujúcu údaje o počte detí navštevujúcich školu s iným vyučovacím jazykom, ako je ich národnosť (resp. detí, ktoré sú nútené navštevovať inú školu pre absenciu školy v ich materinskom jazyku v danej lokalite). Podľa údajov z 10 okresov maďarskú materskú školu navštevovalo 434 detí slovenskej národnosti, avšak až 3 469 detí maďarskej národnosti navštevovalo škôlku slovenskú. Údaje z 11 okresov týkajúce sa žiakov základných škôl ukazujú, že školu s iným vyučovacím jazykom ako je ich národnosť, navštevuje 227 slovenských ale až 16 373 maďarských detí. V kategórii stredoškolákov navštevuje maďarskú školu 151 žiakov slovenskej národnosti, ale až 10 851 (44,35 %) študentov maďarskej národnosti navštevuje školu slovenskú. Správa okrem iného konštatuje, že jednou z príčin vysokého počtu žiakov maďarskej národnosti v slovenských školách je nedostatok škôl či tried s vyučovacím jazykom maďarským. Správa v súvislosti s vekovým zložením učiteľov poukazuje na to, že vekové zloženie maďarských učiteľov je o niečo nepriaznivejšie ako učiteľov slovenských (priemerný vek maďarských učiteľov je 45 rokov, slovenských 43 rokov). Správa kladie veľký dôraz na problematiku vyučovania slovenského jazyka tak na slovenských ako i na maďarských školách. V záujme zlepšenia jazykových schopností detí inej národnosti, ktoré navštevujú slovenskú školu, autori správy navrhujú vypracovať komunikatívnu metódu vyučovania slovenského jazyka. Správa považuje za potrebné zaviesť skúšku spôsobilosti učiteľa v záujme toho, aby sa zistilo, či je spôsobilý vyučovať vo vyučovacom jazyku školy. Autori správy narábali so štatistickými údajmi pomerne korektne, avšak už nedospeli k poznaniu, aby boli odporúčania založené na princípe spravodlivej a rovnakej šance pre školy s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským. Myšlienka J. A. Komenského uvedená v úvode Správy, že najprirodzenejšou a najefektívnejšou formou vzdelávania je vzdelávanie a výchova v materinskom jazyku, sa napokon v záverečných odporúčaniach neodráža, nie je sformulované ani riešenie problému zabezpečenia vzdelávania v materinskom jazyku pre tých niekoľko tisíc žiakov a študentov, navštevujúcich slovenské školy, ktorí by o také vzdelávanie prejavili záujem. Opatrenia vykonané na základe odporúčaní správy smerovali v podstate do štyroch oblastí:15 1. V záujme vytvorenia možností a podmienok na vyučovanie v materinskom jazyku je potrebné vypracovať zásady zriaďovania a prevádzkovania škôl na územiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom (s vylúčením subjektívnych faktorov). 2. Je potrebné vypracovať a na školách s vyučovacím jazykom maďarským zaviesť novú koncepciu vyučovania slovenského jazyka, opatrenie sa týka aj prvého stupňa základných škôl (1. - 5. ročník). 3. Na slovenských školách, ktoré navštevujú aj žiaci s iným ako slovenským materinským jazykom, treba pedagogicky premyslene zabezpečiť monolitné slovenské jazykové prostredie. 4. V príprave učiteľov treba pri otváraní jednotlivých aprobácií a pri prijímaní adeptov pružne reagovať na nároky jednotlivých typov škôl. Z týchto opatrení tretie má jednoznačne negatívny dopad na maďarskú národnostnú
