Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
208 Béla László kom deväťdesiatych rokov prinútilo vládu, aby sa sústredenejšie zaoberala národnostnou otázkou. Tak sa už v marci 1990 zrodilo prvé ponovembrové rozhodnutie vlády, obsahujúce opatrenia na riešenie národnostnej otázky.30 Týmto boli v podstate povýšené na vládnu úroveň jednak slovenské nacionalistické požiadavky, na druhej strane však aj maďarské politické iniciatívy v oblasti školstva a kultúry. Spomínané vládne uznesenie spustilo a legitimovalo na ministerstve školstva, mládeže a športu také procesy (prípravu štúdií, hlásení, vypracovanie a schválenie nariadení a zákonov), ktorých úlohou bolo znižovať význam vzdelávania v maďarskom jazyku a postupne ho obmedziť. Do popredia sa postupne dostali tie komunistické predstavy, ktorých realizácia sa v rokoch 1978 — 1984 pre silné protesty skončila fiaskom. Ak rôzne ponovembrové aktivity slovenských štátnych, politických a mocenských orgánov súvisiace s maďarskou menšinou zostavíme do logického systému, môžeme v skutočnosti hovoriť o troch jasne vymedzených politických iniciatívach: — vyzdvihnutie problematiky „školstva na národnostne zmiešaných územiach“ (v protiklade k problematike národnostného školstva), — zavedenie tzv. alternatívneho vyučovania s cieľom posilniť rozsah vyučovania v slovenskom jazyku, — zrušenie vydávania dvojjazyčných vysvedčení. A teraz si pozrime podrobnejšie prejavy politiky jednotlivých vlád v oblasti národnostného školstva. 2.1.2. Školstvo na národnostne zmiešaných územiach Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky už na jar roku 1990 namiesto riešenia problémov maďarského školstva na Slovensku postavilo do centra pozornosti otázku školstva na národnostne zmiešaných územiach. Týmto chcelo postaviť na jednu úroveň problémy vzdelávania maďarskej národnostnej menšiny s problémami vzdelávania väčšinového obyvateľstva, žijúceho na týchto územiach. Rezort školstva vychádzal okrem iného z predpokladu, že na národnostne zmiešaných územiach sú príslušníci väčšinového národa, teda Slováci, v horšej situácii ako Maďari, podliehajú asimilačným tlakom, ich školy sú v horšom stave ako maďarské, slovenské deti sú nútené navštevovať maďarské školy atď. Takýto spôsob nastolenia problémov spojený so zahmlievaním faktov, zakrýval zrejmý zámer, aby sa na úkor maďarských škôl posilnili školy slovenské. Prvým krokom ministerstva školstva, mládeže a športu v tejto oblasti bolo, že Oddelenie národnostných škôl povýšilo na Odbor pre školstvo na národnostne zmiešanom území a posilnilo jeho kompetencie. Na novom odbore ostali len niekoľkí zamestnanci patriaci k menšinám, takže prevažná väčšina jeho zamestnancov bola slovenskej národnosti.31 Slovenská vláda sa už na jar 1990 zaoberala otázkami týkajúcimi sa národnostných menšín. Vláda svojím uznesením č. 129/1990 okrem iného nariaďuje, aby sa na území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom voči každej národnostnej menšine a etnickej skupine uplatňovala spravodlivá a nezaujatá školská politika.32 S odvolaním sa na argument, že v dovtedajšej praxi sa preferovala problematika škôl národnostných menšín na úkor špecifických problémov slovenských škôl na národnostne zmiešaných územiach, uznesením č. 393/1990 z 30. augusta 1990 nariadila ministrovi školstva, aby pripravil „Správu o stave slovenského školstva v národnostne zmiešaných oblastiach a o rozvoji a príprave učiteľov“.33 Správa bola predložená vláde 13. decembra 1990. Diskusia okolo jazykového zákona na jeseň 1990 vyhrotila situáciu aj v posudzovaní otázok týkajúcich sa škôl národnostných menšín. Ak by bol parlament v novembri 1990 prijal návrh jazykového zákona Matice slovenskej, tak by boli iste aj odporúčania správy iné.34
