Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku

Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku 159 momenty: sčítacie formuláre a pomocné inštrukcie na ich vyplnenie boli dvojjazyčné. Na územiach obývaných menšinami bol na tlačive i v návode popri slovenskom texte uvedený aj text v jazyku početnejších menšín. Tieto výdobytky však nekompenzovali, ani nemohli kompenzovať nepriaznivé demogra­fické zmeny a následky protimadarských opatrení „dlhých deväťdesiatych rokov“ Mečiarovej éry. Na pozadí uvedeného vývoja sú zreteíne viditeľné tie procesy zmien národ­nosti, resp. asimilačné procesy, ktoré sa väč­šinou dajú vykázať len sprostredkovane ana­lýzou celého komplexu interetnických vzťa­hov maďarskej menšiny na Slovensku. 2. ZMENY V SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRE MAĎARSKEJ MENŠINY V DEVÄŤDE­SIATYCH ROKOCH Obce obývané maďarskou menšinou tvoria nie­kde sa zužujúce, inde šúšie, ale väčšinou súvislé jazykové územie od Bratislavy po slo­­vensko-ukrajinské hranice. Súvislé jazykové územie sa na strednom Slovensku v okrese Veľký Krtíš zužuje na dvoch miestach do jedi­nej obce, na východnom Slovensku je potom prerušené v úseku dlhom niekoľko desiatok kilometrov. Do maďarského jazykového úze­mia zaraďujeme tie obce, v ktorých podiel ma­ďarského obyvateľstva prekračuje 10 %. Tretiu, geograficky oddelenú časť jazyko­vého územia tvorí jazykový ostrov obcí v okolí Nitry. Rozloha maďarského jazykového územia sa za uplynulých sedemdesiat rokov v znač­nej miere zmenšila. K najrýchlejšiemu a naj­rozsiahlejšiemu zmenšovaniu územia došlo začiatkom dvadsiatych rokov a v druhej polo­vici štyridsiatych rokov minulého storočia. Rozsah maďarského jazykového územia sa od päťdesiatych rokov mení len vo veľmi malej miere. K zmenšovaniu územia obývaného maďarským obyvateľstvom dochádza predo­všetkým na hraniciach jazykového územia. V regionálnom členení možno najväčšie zmenšovanie pozorovať v Bratislave a okolí, v trojuholníku Levice - Nitra — Nové Zámky, ďalej na území Košíc a okolia a na území medzi Košicami a oblasťou Medzibodrožia a Použia (okolie Kráľovského Chlmca a Veľkých Kapušian). Za obce s národnostne zmiešaným obyva­teľstvom boli kedysi podľa (česko-)sloven­­ských štatistík považované tie obce, v ktorých podiel obyvateľstva danej menšiny prekročil 10 %, resp. 100 osôb.6 Pokračujúc v tejto praxi považujeme za obce s maďarským oby­vateľstvom tie, kde podiel obyvateľov maďar­skej národnosti presahuje 10 %, resp. 100 osôb. V čase sčítania obyvateľov roku 2001 patrilo do tejto kategórie 551 miest a obcí s maďarským obyvateľstvom. V týchto sídlach žilo 513 762 Maďarov, čo predstavovalo 98,7 % všetkých príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. V prípade Maďarov žijúcich v počte vyš­šom ako 100 osôb (prípadne niekoľko 100 osôb) vo väčších mestách mimo súvislého jazy­kového územia, je určujúci diasporický charak­ter. V dvoch mestách (Bratislava, Košice) síce podiel maďarského obyvateľstvo nedosahuje 10 %, ale jeho pomerne značná veľkosť, dosa­hujúca niekoľko tisíc osôb, jeho historické kore­ne, jeho umiestnenie na okraji v užšom zmys­le ponímaného maďarského jazykového územia, ako aj neustála migrácia z maďarského jazyko­vého územia zabezpečujú týmto mestám istý prechodný ráz medzi pomerne homogénnym jazykovým územím a diaspórou. Mimo doteraz uvedených sídel — väčšinou v mestách — žilo roku 2001 1,3 % príslušní­kov maďarskej menšiny na Slovensku. Oproti stavu z roku 1991 môžeme pozo­rovať istú mieru erózie „maďarského“ charak­teru týchto osídlení. Roku 1991 bolo 553 obcí, kde žilo vyše 10 % alebo aspoň 100 osôb maďarského obyvateľstva, roku 2001 klesol počet maďarského obyvateľstva pod uvedenú hodnotu v trinástich z týchto obcí. (Časť týchto sídel tvoria obce na jazykovej hranici alebo v jej blízkosti, ďalšiu časť tvorí mesto nad jazykovou hranicou.7 ).

Next

/
Oldalképek
Tartalom