Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
160 László Gyurgyík V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami spomalili urbanizačné procesy. Na rozdiel od trendu nárastu mestského obyvateľstva v predchádzajúcich desaťročiach dochádza v období medzi rokmi 1991 až 2001 k miernemu poklesu tohto trendu. Roku 1991 žilo v sídlach s počtom obyvateľov presahujúcim 5000 osôb 56,1 % obyvateľstva, roku 2001 to bolo už len 55,6 %.8 Urbanizácia v prostredí maďarského obyvateľstva sa už aj v dôsledku zmienených historických udalostí značne líši od urbanizačných procesov na Slovensku. Prevažná väčšina maďarského obyvateľstva aj dnes žije na dedinách. Zároveň však spomalenie urbanizačných procesov vykazuje aj v prostredí maďarskej menšiny podobné charakteristické znaky ako v celoštátnom meradle. Podiel maďarského obyvateľstva v mestách s počtom obyvateľov vyšším ako 5000 klesol len vo veľmi malej miere (roku 1991 v nich žilo 40,9 % maďarského obyvateľstva, t. j. 232 281 osôb, roku 2001 to bolo 40,8 %, t. j. 212 286 osôb). V prostredí maďarskej menšiny môžeme pozorovať zosilnenie trendu relatívneho nárastu počtu Maďarov v menších mestách, a silný úbytok Maďarov žijúcich vo veľkých mestách. V mestách s viac ako 10 000 obyvateľmi sa počet maďarského obyvateľstva znížil (zo 172 471 na 152 505), ale znižuje sa aj relatívne zastúpenie Maďarov v týchto mestách (z 30,5 % roku 1991 na 29,3 % roku 2001). Naopak, počet Maďarov žijúcich v mestách s počtom obyvateľov od 5 000 — 9 999 sa temer vôbec nezmenil (59 810 - 59 781), ich podiel sa však zvýšil z 10,5 % na 11,5 %. V obciach s počtom obyvateľov menším ako 2000 sa podiel Maďarov oproti roku 1991 zvýšil (zo 42,3 % na 42,9 %). Relatívne zastúpenie Maďarov žijúcich v obciach s počtom obyvateľov 2 000 - 4 999 sa znížilo (zo 16,7 % na 16,3 %). Absolútne počty Maďarov sa znížili v každej kategórii obcí — s výnimkou najmenších obcí (menej ako 199 osôb). 2.1. Typológia sídel obývaných maďarskou menšinou Kedysi značne homogénne etnické zloženie obcí s maďarským obyvateľstvom sa počas predchádzajúcich desaťročí vo veľkej miere zmenilo. Na území obývaných maďarskou menšinou však stále prevládajú obce s prevahou maďarského obyvateľstva napriek tomu, že ich počet neustále klesá. Najmenej je takých obcí, kde tvoria Maďari menšinu. Obce s maďarským obyvateľstvom zaraďujeme podľa kritéria počtu, resp. podielu Maďarov do štyroch skupín (typov): 1. diasporický charakter majú tie obce, kde je podiel maďarského obyvateľstva nižší ako 10 %, ale dosahuje aspoň 100 osôb; 2. menšinovo maďarské sú tie obce, kde podiel maďarského obyvateľstva sa pohybuje v rozmedzí 10 - 50 %; V rámci kategórie väčšinovo maďarských obcí rozlišujeme dve podskupiny: 3. mierne väčšinovo maďarské sú tie obce, kde podiel maďarského obyvateľstva presahuje 50 %, ale nedosahuje 80 %; 4. silne väčšinovo maďarské väčšinové sú tie obce, kde podiel obyvateľov maďarskej národnosti prevyšuje 80 %.9 Charakteristickým znakom obcí s maďarským obyvateľstvom v predošlých desaťročiach bolo to, že podiel väčšinovo maďarských obcí sa blížil k 80 % a pomer silne väčšinovo maďarských obcí predstavoval približne 50 %, naopak, počet obcí diasporického charakteru bol mizivý.10 V deväťdesiatych rokoch sa etnická štruktúra maďarskej menšiny na Slovensku značne zmenila. Podiel väčšinovo maďarských obcí citeľne klesol (zo 78,1 % na 74,4 %), najväčšia zmena sa však ukazuje v kategórii silne väčšinovo maďarských obcí: počet obcí tohto typu sa znížil o 56, t. j. o 10 percentuálnych bodov (zo 49,2 % na 39,2 %). Na druhej strane, počet menšinovo maďarských obcí sa podstatne zvýšil (z 91 na 116) (tabuľka 1).
