Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
156 László Gyurgyík Graf 1 Výv°j počtu osôb patriacich k jednotlivým národnostným skupinám na území Slovenska v období rokov 1921 - 2001. (1921 = 100 %) —x — Česi - ♦ - Slováci ù Maďari - * - Nemci • - o - • Ukrajinci a rusi - + — Iní a neznámi —e—Spolu V období rokov 1921 až 2001 sa zvýšil počet obyvatelov Slovenska z 3 miliónov na 5,38 miliónov, t. j. o 79,3 %. Počet osôb maďarskej národnosti sa pritom znížil z 651 tisíc na 527 tisíc, čiže o 20 %, ich podiel na celkovom počte bývajúceho obyvateľstva klesol z 21,7 % na 9,7 %. Po najhlbšom bode úpadku roku 1950 nasledovalo roku 1961 značné zvýšenie, roku 1970 mierne zvýšenie a v rokoch 1980 a 1991 minimálne zvýšenie, avšak pri neustálom znižovaní relatívneho zastúpenia maďarskej menšiny na celkovom počte obyvatelov Slovenska. Zásadný zvrat znamenali deväťdesiate roky: roku 2001 sa prvý raz od roku 1950 počet obyvateľov maďarskej národnosti znížil aj v absolútnom vyjadrení (pozri tabuľku 1, Prílohy). Počet osôb slovenskej národnosti sa za 80 rokov zvýšil z 1 953 tisíc na 4 615 tisíc, čiže o 136,4 %, ich relatívny podiel z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území dnešného Slovenska vzrástol z 65,1 % na 85,8 %. V dvadsiatych rokoch minulého storočia rástol počet príslušníkov všetkých národnosti na Slovensku, okrem maďarskej. Počet príslušníkov maďarskej národnosti podľa údajov sčítania ľudu roku 1930 klesol zo 651 tisíc na 585 tisíc, čiže o 10 %. K znižovaniu počtu príslušníkov maďarskej národnosti prispelo aj to, že značná časť úradníkov, zamestnancov a iných vrstiev inteligencie sa presťahovala do Maďarska a že sa k väčšinovému národu prihlásila tá časť obyvateľstva, ktorá nemala vyhranenú identitu a v minulosti sa hlásila k maďarskej národnosti. Výsledky sčítania ľudu roku 1941, po Viedenskej arbitráži a opätovnom pripojení južných území Slovenska k Maďarsku, nepotvrdili demografické zmeny zo sčítaní ľudu v rokoch 1921 a 1930, avšak sú potvrdením toho, že zisťovanie národnostnej príslušnosti pri sčítaniach ľudu ani zďaleka neposkytuje objektívny obraz o zmenách zloženia obyvateľstva na územiach obývaných menšinami. Priznané, resp. vykázané národnostné zloženie štátnych útvarov s národnostne zmiešaným obyvateľstvom v značnej miere závisí od národnostnej politiky vládnej moci, ku ktorej dané územie patrí.-1 Údaje sčítania ľudu roku 1951 odzrkadľujú dovtedy - v objektívnom i subjektívnom zmysle - najtragickejšie zmeny v dejinách maďarskej menšiny na Slovensku.4 Necelé dva roky po ukončení trpkej periódy - „rokov bez domova“ - vykazujú výsledky sčítania ľudu veľmi vysokú mieru poklesu maďarského obyvateľstva. Počet 354 532 Maďarov v údajoch sčítania ľudu z roku 1950 - čo je 10,3 % vtedajšieho obyvateľstva Slovenska - nevyjadruje skutočný počet Maďarov na Slovensku, vyjadruje len to, koľkí mali odvahu - krátko po tragických udalostiach - priznať sa k maďarskej národnosti. Počnúc koncom štyridsiatych rokov nastáva v prístupe k národnostnej otázke - predovšetkým k maďarskej otázke — zásadná zmena. Režim, ktorého cieľom bolo vybudovať slovanský národný štát, vystriedala gottwaldovskostalinská komunistická moc. Obdobie bezprávia maďarskej menšiny sa skončilo, začala sa