Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku 157 jej reintegrácia do politického, hospodárskeho a spoločenského života krajiny. Sovietske záujmy vyžadujúce jednotu východoeurópskych štátov, resp. leninská národnostná politika povýšená na oficiálnu ideológiu, zabránili pokračovaniu praxe predchádzajúcich rokov. Vízia vybudovania slovanského národného štátu však ostala naďalej jedným z dlhodobých cieľov československej politiky. Sčítanie ľudu roku 1961 vykázalo 150-tisícový nárast počtu osôb maďarskej národnosti. Počet Maďarov na Slovensku bol v absolútnom vyjadrení 518 782 osôb, čo predstavovalo 12,4 % všetkých obyvateľov Slovenska. Výsledky sčítania ľudu nepotvrdili výpočty a prognózy demografov. Aj československí demografi spochybnili - síce veľmi opatrne a rezervovane — objektivitu údajov z roku 1950. Bolo zrejmé, že v päťdesiatych rokoch, v strednej Európe, nedokáže ani „najpozitívnejšia národnostná politika“ ovplyvniť zvýšenie počtu príslušníkov akejkoľvek národnostnej komunity (46,3 %-ný nárast za desať rokov) do takej miery, ako tomu bolo v Československu. Na druhej strane však k nárastu počtu príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku značne prispelo aj posilnenie pocitu jej bezpečnosti. Podľa výsledkov sčítania ľudu roku 1970 bolo na Slovensku 552 006 osôb maďarskej národnosti (t. j. 12,2 % z celkovej populácie). Nárast o 33 tisíc prekonal demografické očakávania o 2 tisíc osôb. Je pravdepodobné, že niekoľko tisíc reslovakizovaných osôb, ktoré sa roku 1961 ešte hlásili k slovenskej národnosti, sa roku 1970 už prihlásilo k národnosti maďarskej, čo tiež do istej miery prispelo k uvedenému nárastu. Roku 1970 sa popri národnostnom zložení ukázal pomerne objektívny obraz aj o zložení obyvateľstva podľa materinského jazyka. Znova sa potvrdil už dávnejšie známy jav: počet osôb hlásiacich sa k danej menšine na základe príslušnosti k materinskému jazyku je vyšší ako počet tých, ktorí sa s ňou identifikujú na základe národnej, národnostnej príslušnosti. Počet príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku bol podľa kritéria materinského jazyka takmer o 10 % vyšší ako podľa kritéria priznanej národnosti. Roku 1980 sa počet príslušníkov maďarskej menšiny zvýšil na 559 490, čiže o 7 484 osôb. V rámci celkovej populácie Slovenska sa relatívne zastúpenie maďarského obyvateľstva za 10 rokov znížilo z 12,2 % na 11,2 %. Výsledky sčítania ľudu z roku 1980 boli nečakaným prekvapením nielen pre maďarskú menšinu, ale aj pre demografov. Stalo sa zrejmým, že minimálny absolútny nárast je v podstate stagnáciou, ktorej príčiny spočívajú v asimilácii, resp. zmene národnosti čoraz širších vrstiev maďarského obyvateľstva. Určujúcu úlohu v tomto procese zohralo niekoľko kľúčových faktorov. Jedným z nich bolo zvýšenie počtu žiakov, ktorí sa nevzdelávali vo svojom materinskom jazyku: k tomu prispelo aj redukovanie siete maďarských škôl. Pravdepodobne najvýznamnejším faktorom urýchľujúcim zmenu národnosti, resp. asimiláciu, je postupné zvyšovanie počtu a podielu národnostne zmiešaných manželstiev. Nezanedbateľné sú aj urbanizačné procesy, v prvom rade bezprostredné vplyvy sťahovania sa ľudí z vidieckych sídel do miest. V každom prípade sa „výsledky“ prvého desaťročia normalizácie po roku 1968 ukázali aj v údajoch sčítania ľudu roku 1980. Pokračoval proces postupného starnutia maďarskej menšinovej populácie, nepriaznivý vývoj jej vzdelanostnej štruktúry, konzervovanie nepriaznivej vzdelanostnej štruktúry študujúcej mládeže - a v jej dôsledku - aj štruktúry zamestnanosti maďarskej menšiny. Nové pokusy štátnej moci o likvidáciu maďarského národnostného školstva v prvej polovici osemdesiatych rokov vyvolali protest pomerne širokých vrstiev maďarského obyvateľstva, a tak sa otázka uvedomelého prijatia menšinového bytia stala organickou súčasťou myslenia maďarského menšinového spoločenstva pred zmenou režimu roku 1989. V protirečivej emocionálnej atmosfére obdobia po zmenách v novembri 1989 sa uskutočnilo roku 1991 v poradí ďalšie sčíta
