Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
LÁSZLÓ GYURGYÍK ZMENY V DEMOGRAFICKEJ, SÍDELNEJ A SOCIÁLNEJ ŠTRUKTÚRE MAĎAROV NA SLOVENSKU Kľúčové slová: sčítania ľudu'; sídelná štruktúra; územnosprávne celky; vekové zloženie obyvateľstva; vekové skupiny; najvyššie ukončené vzdelanie; zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania; prirodzený prírastok; migrácia; pohyb obyvateľstva. 1. MAĎARSKÁ MENŠINA V ZRKADLE ÚDAJOV ZO SČÍTANÍ ĽUDU V ČESKOSLOVENSKU A NA SLOVENSKU V OBDOBÍ ROKOV 1921 - 2001 Na území dnešného Slovenska žilo roku 1910 2,9 miliónov obyvateľov, z čoho bolo 884 tisíc maďarskej národnosti (30,3 %), 1 688 tisíc slovenskej národnosti (57,8 %), 198 tisíc nemeckej národnosti (6,8 %), 97 tisíc rusínskej národnosti (3,3 %), 10 tisíc poľskej národnosti (0,3 %), 7 tisíc českej národnosti (0,3 %) a 34 tisíc inej a neznámej národnosti (1,2 %). Roku 1921 klesol počet príslušníkov maďarskej národnosti na 651 tisíc (21,7 %), počet obyvateľov slovenskej národnosti sa zvýšil na 1 952 tisíc (65,1 %). Znížil sa tiež počet príslušnikov inej národnosti. Počet Čechov sa vplyvom prisfahovania značného počtu úradníkov a dôstojníkov z Čiech na Slovensko zvýšil na 73 tisíc (2,4 %) (pozri tabuľku 1, Prílohy). Zníženie počtu Maďarov o 233 tisíc sa dá vysvetliť kombinovaným vplyvom viacerých faktorov. Sčítanie ľudu roku 1910 stanovilo za kritérium národnosti prihlásenie sa k materinskému jazyku, porovnanie údajov zo sčítania ľudu roku 1910 s neskoršími údajmi je preto z tohto pohľadu problematické.1 V Československu - ale aj v prostredí iných maďarských menšinových komunít v Karpatskej kotline - môžeme počas uplynulých desaťročí pozorovať taký jav, že pri sčítaní ľudu sa k danej národnostnej menšine na základe kritéria národnosti hlási menší počet osôb než na základe kritéria materinského jazyka. Po roku 1918 sa presťahovalo do Maďarska viac ako 100 tisíc Maďarov, predovšetkým z radov inteligencie a úradníckeho stavu. Aj doplnenie sčitacích hárkov o kategóriu židovskej národnosti však malo dopad na zníženie počtu osôb maďarskej národnosti, a to o niekoľko desiatok tisíc. Značné zvýšenie počtu českého a slovenského obyvateľstva na území Slovenska sa dá vysvetliť sčasti migračnými zmenami (niekoľko desaťtisíc Čechov sa presťahovalo na Slovensko), nahradením kategórie materinského jazyka kategóriou národnosti, svoju úlohu však zohralo aj to, že najmä mestské obyvateľstvo s dvojitou identitou, zakotvené v prostredí maďarskej i slovenskej kultúry, sa vo väčšej miere ako predtým prihlásilo k slovenskej národnosti. Zo sčítania ľudu roku 1921 poznáme viaceré konečné údaje, tieto sa však v niektorých detailoch odlišujú.2 Pri analýze vývoja počtu obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku budeme vychádzať z údajov roku 1921. Na základe toho môžeme konštatovať, že v uplynulých 80 rokov nastali v tomto ohľade obrovské zmeny. ‘ V súlade s terminológiou používanou Slovenským štatistickým úradom prekladáme maďarský termín „népszámlálás“ počnúc rokom 2001 ako „sčítanie obyvateľov“.
