Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
GRAMATIKA JAZYKA SLOVENSKÉHO a vývin nárečí pôsobia teda kozmické a• životné okolnosti, osadenie, pracovné zameranie, zamestnanie, prisťahovalectvo a ďalej jazykové susedstvo (nárečové alebo cudzojazyčné). Podľa zemepisného rozloženia treba rozlíšiť západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské nárečia slovenského národného jazyka. Každé z týchto nárečí má svoj charakteristický jednotný jazykový systém, ktorý obsahuje veľa hláskoslovných, tvaroslovných, syntaktických i lexikálnych prvkov, spoločných s ostatnými nárečiami, ale pritom aj niektoré svojskosti. Týmito prvkovými alebo systémovými svojskosťami líši sa od všetkých ostatných nárečí a nadobúda svoju individualitu. Zemepisné nárečia slovenské v podstate vznikly a vyvíjaly sa súbežným vývinom (konvergenciou) so susednými jazykmi, ale nikdy sa nevzdialily natoľko od základného systému národného jazyka, že by bola zanikla ich charakteristická systémová jednota. Tak napr. dnešný systém východoslovenských nárečí vznikol súbežným vývinom s poľštinou a nikdy by nebol mohol vzniknúť napr. na južnom Považí. Západoslovenská, stredoslovenská i východoslovenská nárečová oblasť, každá podľa dolín, komunikácie, postupu kolonizácie a zamestnania rozlíšila sa ešte na podrečia alebo nárečevé skupiny. Tieto podrečia majú v základných rysoch spoločný systém s nárečím, ale v niektorých bodoch sa od neho líšia. Rozdiel môže byť v systéme prvkov, alebo v systéme vzťahov jazykových prvkov, a to alebo v hláskosloví, alebo v tvarosloví, alebo v syntaxi. Niekedy sa líšia iba v slovníku. Ba aj jednotlivé dediny majú od nárečovej skupiny, alebo podrečia čiastočne odchodný nárečový jazykový systém. Podľa sociálneho rozvrstvenia národa môžeme určiť tiež jednotný vývinový rad sociálnych nárečí. Sociálne,- životom a prácou užšie spojená časť národa, ľudia jednakého alebo podobného zamestnania a záujmov vypestujú si spoločný, alebo aspoň veľmi podobný a blízky jazyk. Jazyk kultúrnych pracovníkov, vzdelancov, používaný vo filozofii, vede, v praktických náukách a v umení je najdôležitejším sociálnym nárečím. Je aj jazykom písma, a preto sa volá spisovným jazykom. Má snahu rozšíriť vzdelanie do všetkých vrstiev národa na celej oblasti národného územia, preto snaží sa spojovať príslušníkov všetkých nárečí a jeho jazykový systém je vyrovnaným kompromisom a najjednoduchším systémom medzi všetkými nárečia-343
