Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ mi národného jazyka. Je nositeľom a rozširovateľom kultúrnych, a tiež civilizačných hodnôt, snaží sa ich rozšíriť v celom národe, preto ovplyvňuje všetky nárečia. Meštianstvo pôvodne zväčša remeselníckeho rázu a všetko remeselníctvo sa vyznačuje tiež určitými spoločnými jazykovými rysmi. Najvýraznejšie sa táto skutočnosť zračí v slovníku, kde nachádzame veľké bohatstvo odborných termínov, ale aj hláskoslovie, tvaroslovie a skladba sa vyznačuje svojimi zvláštnosťami. Toto meštiansko-remeselnícke nárečie sociálne rozlišuje sa potom podľa jednotlivých remesiel — a to najmä v slovníku. Tak rozlišujeme napr. jazyk stolárov, murárov, čižmárov atď. Tieto sociálne nárečia vyvinuly sa pod vplyvom mestských remeselníckych centier v tieni vyššej meštianskej kultúry. Preto vykazuje aj veľa cudzích prvkov, najmä nemeckých, napr. rajšpel, gnajp, štapať na mašine šiť, lápsik a pod. Sociálne nižšia vrstva, okrajové živly spoločnosti (zlodeji, žobráci z povolania, tuláci, Cigáni atď.) vyznačujú sa tiež svojským sociálnym nárečím, pre nezasvätených hodne nesrozumiteľným. Odchýlky tohto sociálneho nárečia od ostatných nárečí sú tvorené vedome. Účeloi tohto zámerného zahalenia významu je zatajiť zámery pred tými, čo nepatria do ich sociálnej triedy. Toto sociálne nárečie má svoje zvláštne meno : argot. Výrazy, prevzaté z argotu do hovorovej reči každodennej, voláme argotickými. Argot sa tvorí tým, že sa slová užívajú v inom, od obvyklého spôsobu odlišnom význame, alebo sa slová deformujú, dostávajú nezvyklé prípony a koncovky. Konečne preberá sa do argotu veľa cudzích slov (české, nemecké, maďarské, cigánske, židovské, orientálne a iné), a tvoria sa väzby deformované. Pravdaže, rozlíšenie zemepisných a sociálnych nárečí deje sa iba na základe prevažujúceho významu, dominacie zemepisného alebo sociálneho činiteľa. Lebo ináč v menšej, alebo väčšej miere nachádzame obidva momenty v každom nárečí. Tak napr. zemepisné nárečie môžeme čiastočne aj sociálne charakterizovať: je nárečím poľnohospodárskeho ľudu a v stupnici sociálnych nárečí môžeme ho zaradiť medzi nárečie meštianskoremeselnícke a argot. A opačne: zemepisný moment môžeme nájsť aj v meštiansko-remeselrúckom nárečí, a v argote. Tak napr. argot možno zemepisne lokalizovať, umiestiť na pred344
