Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ Prostriedkom básnického obzvláštnenia je aj viazanie, sťaženie formy. Jazyk básnictva epického napr. je už jazykom viazaným s dominantným zameraním na jazykový znak, výraz (po stránke zvukovej i významovej). Maximálnu samoúčelnosť jazyka, teda maximálne obzvláštnenie znaku, či výrazu, maximálnu deformáciu a viazanie nachádazme v jazyku básnictva lyrického. Každý funkčný jazyk má vlastné zákony jazykového využitia a utvámenia, preto nie je možné stanoviť zákonitosti jedného funkčného jazyka kritériom ostatných. Iný systém a zákonitosť má napr. jazyk vedecký a iný jazyk básnický. Ani nie je možné nahradiť jeden funkčný jazyk iným funkčným jazykom. Tak napr. kto v každodeiyom živote hovorí vedeckým štýlom, je práve tak smiešny, ako keď niekto hovorí stále kvetnatým, aktualizovaným štýlom básnickým. Každý funkčný jazyk možno hodnotiť iba podľa jeho adekvátnosti k účelu, teda podľa toho, či vhodne plní danú úlohu. Preto napr. vecná, to jest, obsahová nepresnosť a mnohoznačnosť básnického jazyka nemusí byť, a ani nie je chybou, lebo jeho adekvátnym účelom je aktualizované vyjadrenie. Zato však vo všeobecnosti treba za chybu označiť nepresnosť v komunikatívnych jazykoch a v prvom rade v jazyku vedeckom, ktorý má za účel maximálne jednoznačné vyjadrenie. Ale nepresnosť, neurčitosť môže byť aj zámernou, teda účelom v praktickom jazku, napr. v obchodnej korešpondencii. V takomto prípade adekvátnosť jazykového výrazu a účelu je zaistená iba vtedy, keď jazykové vyjadrenie je skutočne neurčité. Sociologické funkcie jazyka. Funkcia jazyka riadi sa čiastočne aj zemepisným osídlením a funkciou spoločenských skupín v národe, to jest, podľa toho, kde býva a akú úlohu zastáva, akú prácu vykonáva Istá skupina ľudí. Preto systém národného jazyka rozrôzňuje sa podľa zemepisných a sociálnych činiteľov na čiastočné jazykové systémy, takzv. nárečia. Nárečia majú niektoré spoločné rysy, ale súčasne aj rysy odchodné. Nárečia potom môžu byť alebo nárečia zemepisné alebo nárečia sociálne. Vidíme, že nárečia sú výslednicou vzájomného vzťahu hovoriacich k vonkajším mimojazykovým skutočnostiam a k susedným jazykom. Na vznik 342
