Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
GRAMATIKA JAZYKA SLOVENSKÉHO záleží na tom, ako sa vyjadrí označený predmet. Jazykový prostriedok užíva sa takým spôsobom, aby sám vzbudil pozornosť. Básnický výraz nie je automatizovaný, naopak, je odautomatizovaný a obzvláštnený, to jest, aktualizovaný. Chce budiť sám pozornosť, snaží sa užívať výrazy v každom hovorovom jazyku nezvyklé, ba prekvapujúce, také, ktoré nás udivujú a budia v nás zvláštne city. Alebo keď už je nútený užívať výrazy každodenného hovorového jazyka, tak ich užíva aspoň spôsobom neobvyklým, obzvláštneným. Počúvajúci ich prijímajú tiež ako neobvyklé. Úlohou básnického jazyka je sdelovanie vecné, komunikatívnosť racionálna. Naopak, vyznačuje ho samoúčelnosť. Práve tak, ako napr. tanec je sťaženým a viazaným samoúčelným pohybom, aj básnický jazyk je samoúčelným tancom jazykových prostriedkov. Obzvláštnením a sťažením upozorňuje na samobytné vlastnosti a zvláštnosti jazyka, je viazanou, sťaženou formou, tancom zvukov a rečových orgánov. Básnický jazyk v snahe po obzvláštnerú básnického znaku, výrazu, často porušuje jazykovú normu. Skrivenie, deformovanie jazykovej normy je právom a potrebou básnického jazyka. Pravdaže, deformácie musia ostať v rámci štrukturálnych, t. j. skladobných možností jazyka. Výnimky sú dovolené iba tam a takým spôsobom, ako to ústrojnosť jazyka povoľuje. Keď sa prekročí táto medza možností, deformovaný, t. j. obzvláštnený znak, výraz stane sa groteskným, smiešnym. Maximálnu samoúčelnosť, to jest, maximálne obzvláštnenie a sťaženie nachádzame v jazyku básní. Avšak medzi komunikatívnym jazykom účelu sdelovacieho a medzi samoúčelným jazykom básní nachádzame celú stupnicu, ktorá ukazuje od komunikatívnosti k naprostej samoúčelnosti. Tak v jazyku essayí nachádzame ešte veľa vecných sdelení, prvky jazyka odborného, ba vedeckého, ale tie sú vyberané a spojované takým spôsobom, aby boly aspoň čiastočne aktualizované. Jazyk essayistický je zameraný na aktualizované vyjadrenie vecných sdelení. Román zas spojuje hovorový jazyk s básnickou aktualizáciou. Ich jazyk môžeme pomenovať jazykom umeleckej prózy. Básnictvo epické je už čisté aktualizované vyjadrenie vecných okolností. Riadi sa potrebami básnického obzvláštnenia a tomuto princípu sú podradené všetky vecné a významné prvky, použité v básni. 2* 341