Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ Hovorový jazyk praktickou potrebou a vedomým pestovaním môže nadobudnúť stále väčšej presnosti. Keď jednému a tomu istému označenému predmetu priradíme vždy len jeden a ten istý označujúci znak, to jest, to isté slovo alebo zvrat atď., po dlhšom užívaní automatizuje sa ich jednoznačný vzťah. Príslušné slovo, či zvrat bude známenať vždy a za každých okolností iba jeden, a ten istý predmet, bude sa používať na označenie toho istého predmetu. Automatizáciou vznikajú napr. odborné termíny remeselnícke. Keď sa počet takýchto jednoznačne automatizovaných odborných termínov rozmnoží, vzniká zvláštny pracovný jazyk komunikatívny, ktorý menujeme praktickým odborným jazykom (technologický). Takýmto prakticky odborným jazykom je napr. odborný jazyk železničiarov, kovorobotníkov, stolárov, kováčov, tkáčov a pod. Presnosť a rýchlosť porozumenia je tu zaručená tým, že každý výraz je termínom, ktorý sa automaticky vyslovuje a automaticky sa porozumie. Keď je zapotreby, aby jazyk bol maximálne presný, alebo logicky povedané: aby jazykový výraz bol plne jednoznačný a schopný vyjadriť aj abstraktné predmety (myšlienky, vzťahy), automatizáciu spojujeme ešte aj s vedomou intelektualizáciou jazyka. To znamená toľko, že intelektuálnou, logickou čmnosťoa presne vymedzujeme význam (t. j. obsah a rozsah) slova a jazykových výrazov vôbec. Slovo sa tak stáva pojmom a veta súdom (logickým). Tento teoretický odborný jazyk je vrcholne jednoznačný a presný. Voláme ho jazykom vedeckým. Automatizáciou a vedomou intelektualizáciou vedecký jazyk sa stane spôsobilým čo najpresnejšie vyjadriť označované predmety. Náš zreteľ sa teda riadil v najvyššej miere predmetom, ktorý sme chceli vyjadriť. Komunikatívny jazyk vykazuje tri funkčné jazyky: 1. hovorový, 2. prakticko-odborný (technologický) a 3. teoreticko-odborný (vedecký). Rozdiel medzi nimi je v stupni automatizovanosti a intelektualizácie, alebo inými slovami v stupni schopnosti adekvátneho jazykového vyjadrenia predmetu. Kým komunikatívny jazyk vo všetkých svojich troch formách riadil sa predmetom a rozlišoval sa stupňom automatizácie a intelektualizácie, zatiaľ básnický jazyk ukazuje skoro opačný zreteľ. V básnickom jazyku hlavný dôraz nie je na vyjadrenom, označovanom predmete, lež naopak na samotnom označujúcom, to jest na samotnom jazykovom vyjadrení. Ne340