Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
GRAMATIKA JAZYKA SLOVENSKÉHO slová i vety študuje fonetika. Táto skúma prehovor ako časí reálneho, vnímateľného sveta, ako javy prírodné a skutočnostné. Metódy a prostriedky fonetiky sa shodujú s metódami a prostriedkami niektorých prírodných vied (akustika, anatómia, mechanika, biológia atď.) a sú vlastne od nich vypožičané. Fonetika neodhaľuje základný abstraktný systém a zákonitosť jazyka. Vidí a študuje iba reálne zvukové či pohybové javy prehovoru. Kým v jazyku označovaný je iba abstraktným systémom vzťahov, zatiaľ označovaný v prehovore je vecné sdelenie, konkrétny obsah, to jest význam, ako ho chápeme aj v každodennom živote. Pritom však vyjadrenie konkrétneho individuálneho významu prehovoru je tiež podmienené existenciou abstraktného systému jazykových vzťahov. A celkom obdobne aj označujúci hovoru je konkrétny zvukový rad, fyzický jav. Tieto fyzické zvuky sú však organizované vo významotvomé celky (slová, vety) podľa abstraktných zákonitostí jazykových. Jazyk teda má ohraničený a presne stanovený počet prvkov a vzťahov, prehovor môže mať temer nekonečné množstvo obmien ako pri označovaných (teda vo významoch), tak aj označujúcich (teda vo výslovnosti hlások, slov i viet). Jazyk je abstraktným systémom vzťahov zvukových i významových. Prehovor je reálnym, hoc len čiastočným uskutočnením jazykových zákonitostí, spestrených množstvom individuálnych uskutočnení zvukových a významových, to jest, spestrený množstvom individuálnych odtienkov označených i označujúcich. Funkcie jazyka. Základnou funkciou jazyka je dorozumievanie. Túto svoju základnú funkciu plní jazyk pomocou jazykových znakov. Jazykový znak je daný priradením zvukovej hodnoty, alebo systému zvukových hodnôt k nejakému predmetu, to jest, znak vzniká koordináciou označujúceho zvuku k označovanému predmetu. Jazykové výrazy ako znaky potom plnia funkciu dorozumievania tak, že sa pohybujú od maximálneho zreteľa k označenému predmetu k maximálnemu zreteľu k označujúcemu znaku. Funkcia jazykového znaku teda môže byť dvojaká. Jazykový znak môže byť maximálne zameraný na ozna337
