Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ čovaný (t. j. na predmet, význam), alebo na označujúci (t. j. na znak, na zvukovú podobu), alebo konečne môže mať funkciu vymedzenú niekde medzi týmito krajnými pólmi. Maximálne zameranie na označený (predmet, význam) znamená snahu po maximálne jednoznačnom presnom, a teda automatizovanom a JntelektuaĽzovanom zobrazení či vyjadrení predmetu. Jazykový výraz sa tu stáva pojmom, či súdom, definíciou.-Vieme, že tento prípad nachádzame iba vo funkčnom .jazyku odborne teoretickom, teda v jazyku vedeckom. Maximálne zameranie na označujúci (znak, t. j. systém koordinovaných zvukových hodnôt) znamená snahu po odautomatizovanom, obzvláštnenom, citové plnom výraze jazykovom, tak ako ho nájdeme v lyrických básňach. Medzi týmito pólmi nachádzame bohatú stupnicu s rozličným stupňom zameranosti na predmet, teda na funkciu komunikatívnu alebo na znak, teda na funkciu básnickú. Hodnota znakov jazykových sa stupňovito mení od maximálnej automatizovanosti (intelektuálnej), až po maximálne obzvláštnenie (citové). Funkčný jazyk je teda abstraktným normovaným súborom jazykových prostriedkov, zameraných na funkciu označujúceho alebo označovaného. Určenie funkcií jazykových znakov je tuná široko jazykové bez zreteľa na mimojazykovú skutočnosť kozmickú či sociálnu. Preto toto určenie jazykových funkcií môžeme pomenovať číro jazykové znakovou alebo semiologickou. Jazyk však môže byt súčasne aj znakom sociálnych skupín zemepisne alebo sociálne vyhranených. Tak napr. iná obmena systému národného jazyka charakterizuje jazyk obyvateľov západného Slovenska, iná obyvateľov stredného Slovenska, a ešte iná obyvateľov východného Slovenska. Tieto systémové obmeny národného jazyka sú znakom, obyvateľov, zemepisných krajov, preto ich voláme zemepisnými alebo krajovými nárečiami národného jazyka. Krajové nárečový systém národného jazyka potom môže zastávať všetky číro jazykové funkcie tak, ako sme ich vyššie vyhranili a charakterizovali. Obyčajne mu však chýbajú niektoré funkcie, v prvom rade funkcia maximálne intelektualizovaná. Ale jazyk môže byť aj znakom sociálne, či pracovne vyhranenej, prípadne stavovskej skupiny ľudí. Iná obmena systému národného jazyka charakterizuje napr. stav kultúrnych pracovníkov-, iná mestských remeselníkov, či robotníkov a iná veľkomestskú spodinu. Ich jazyk je ich spoločenským znakom. Tieto sociálne obmeny jazykového 338
