Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ V jazyku označujúcim slova sú abstraktné zákonitosti, podľa ktorých sa slová tvoria z főném. Volá sa aj formou slova. Označované slova v jazyku je tiež systémom abstraktných zákonitostí. Volá sa významom alebo obsahom slova. Študuje ich fonológia. Slovné znaky, t. j. slová, slov-pojmy podľa abstraktných zákonitostí ich skladu a funkcie tvoria lexikálny systém. Lexikálny systém podľa abstraktných zákonitostí sa môže rozmnožovať. Podľa nich možno stvoriť nové a nové slová. Systém lexikálny študuje a opisuje náuka o slove, t. j. náuka o pomenovaní a tvare. Slová podľa určených zákonitostí môžu meniť svoj základný tvar a vyjadriť rozličné modifikované vzťahy k označovanému. Môžu sa napr. skloňovať a časovať. Tieto tvarové zmeny slov sú výsledkom a podkladom vetnej súvislosti. Abstraktné zákonitosti a pravidlá týchto tvarových zmien tvoria systém, ktorý študuje a podáva tvaroslovie. Abstraktný systém jazyka uskutočňuje sa v jednotlivých prehovoroch (ústnych alebo písomných). Kým v abstraktnom jazykovom systéme počet prvkov a vzťahov je presne vymedzený, v prehovore sa vedľa aktuálneho uskutočnenia príslušných jazykových prvkov a vzťahov (slovom zákonitostí) uplatňuje sa aj veľa individuálnych zvláštností (aktualizácií) a obmien (variácií). Tieto individuálne aktualizované a ľubovoľné obmeny pripínajú sa teda na základné javy jazykové, uskutočnené v prehovore. Charakterizujú však iba hovoriaceho jedinca alebo menšiu skupinu ľudí. Týkajú sa teda iba aktuálneho, individuálneho prehovoru jedinca alebo menšej skupiny ľudí. Sú to individuálne prívesky hovoru a nevyplývajú z podstaty jazyka. Tak napr. je čisto individuálnou zvláštnosťou čipková výslovnosť spoluhlásky r, alebo obojperná výslovnosť samohlásky a. Takéto a podobné svojskosti charakterizujú iba jedincov, prípadne rodiny, alebo väčšiu-menšiu spoločnosť, ale pre samotný národný jazyk nemajú väčší význam. Týmto rozlíšením jazyka a prehovoru oddeľujeme od seba javy systémové, t. j. jazykové od prehovorových javov individuálnych, závažné od nahodilých. Zákonitosti jazyka — ako sme už povedali — skúma lingvistika, význairotvorné prvky jazykové a ich funkcie fonológia. Sú to samostatné vedecké disciplíny duchovné so samostatnými metódami a prostriedkami, ktoré sú primerané skúmaným jazykovým javom. Prvky prehovoru, jeho fyzicky zachytí teľné a skúmateľné hlásky. 336
