Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
GRAMATIKA JAZYKA SLOVENSKÉHO sa v ňom umiesťujú podľa ustálených zákonitých vzťahov práve tak ako v organizme. Počet a akosť prvkov a dielčích celkov nemožno ľubovoľne meniť. A preto celok ako taký má vlastnosti sui generis. Tieto vlastnosti nemožno vysvetliť z prvkov a , dielčích celkov, lebo sú dané jednotou vzťahov prvkov i dielčích celkov. Každý prvok- alebo diel, či celok, použitý za nejakým účelom, cieľom, je determinovaný dominantnou štruktúrou celku. Celok má teda javové (fenomenálne) i funkčne dominantný význam. Takýmto celkom je aj jazyk. V jazyku nachádzame tiež pevne usúvzťažnené dielčie celky (slovo, veta) a v nich prvky (slovo, slabika, fonémy). Ich počet a vzťahy sú presne určené. Keď sa mení napr. počet prvkov alebo dielčích celkov, či ich vzťah, meni sa aj samotný celok, to jest samotný jazyk. Kým v kolektívne platnom a záväznom jazyku panuje takáto početná a vzťahová viazanosť, dotiaľ v prehovore jedincov môže sa uplatniť množstvo individuálnych zvláštností a obmien (variácií). Tieto individuálne obmeny a zvláštnosti pripínajú sa k použitým základným jazykovým momentom. Kým však základné jazykové momenty sú obecne platné, zatiaľ individuálne zvláštnosti a obmeny ostávajú osihotené a keď odznel individuálny prehovor, prestanú existovať. Protikladový systém jazykových prvkov. Systém jazyka skladá sa z prvkov. Podstatu jazykových prvkov tvorí takzvaná čiastočná identita. V každom jazykovom prvku je niečo spoločného s ostatnými prvkami, ale súčasne aj niečo odlišného. Spoločným momentom všetkých jazykových prvkov je zvukovosť, t. j. fonačnosť. Vedľa tohto spoločného momentu má každý jazykový prvok nejakú svojskú vlastnosť, individuálny moment, ktorým sa líši od ostatných. Jazykové prvky v momente zvukovosti tvoria jednotu, ale v momente rozlišujúcich zvukových znakov tvoria protiklady. Prvky jazyka teda sú javy spoločnej fonačnej základne, ale súčasne sú medzi sebou v čiastočných protikladoch, a tieto protiklady sú v rozličných vzťahoch, tvoria systém. V jazyku každý jazykový prvok elementárny alebo nadradený (fonéma, slovo, veta) musí sa líšiť v niečom od druhého, 333
