Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ Po veľkých prázdninách hodnotnou prácou sa preukázali dvanásti sberatelia a odovzdali tajomníkovi svoje práce k revízii: Tak odovzdal hodnotný materiál Ján Bárdos z osady Senec, Karol Veszelák z osady Szakálos, Elemér Boros z osady Rimavská Seč, Štefan Tóth z osady Stredné Túrovce, Alexander Vajlok z osady Diakovce, Michal Újhelyi z Veľkej Torone, Adalbert Arany z Krasznahorka Hoszúrét, František Balga z osady Cebovce, Jozef Danczi z osady Kürt, Ján Balázs z oblasti Zit. Ostrova, Štefan Garai z osady Veľké Ludanice, Ladislav Madarász a František Szirmai z osady Bodrog-Vécs a František Zagiba, poverený výskumom ľudovej piesne podal referát o výsledkoch svojeho skúmania v doline Slanskej. Viacerí poslucháči zužitkovali svoje dialektologické vedomosti pri zhotovovaní štátnych písomných prác. Po prvé sa podávaly skúšobnej komisii štátne práce z oboru maďarskej dialektologie. Práce boly veľmi priaznivo hodnotené. Z uvedených sberateľov, ktorí sa preukázali hodnotnou prácou a u ktorých bol badateľný hodnotný a sľubný vývoj, vyplatila komisia jedenástim dňa 4. decembra 1937 ako doplnok úhrady cestovných výloh spojených s výskumom spolu 1.100 Kč, ktoré získala od USŠ. Výsledky prvého nárečového dotazníka a prvých monografických prác ukázaly potrebu zvláštneho zreteľa k spoluhláskovým kvantitívnym pomerom na severozápadnej nárečovej oblasti maďarskej. Tajomník vypracoval a rozmnožil nový deväťstránkový dotazník spoluhláskových kvantít, ktorý by mohol ukázať na celkový systémový stav dlhých spoluhlások na skúmanej nárečovej oblasti. Dotazník vyplnili ôsmi sberatelia a ich materiál priniesol zásadné osvetlenie problému s hľadiska monografického a má význam i pri srovnávacom výskume slovensko-maďarskom, zvlášte v otázke jazykových vzťahov nárečovej oblasti západoslovenskej a severozápadnej nárečovej oblasti maďarskej. Samostatnejšie špeciálne práce vypracovali štyria sberatelia: Jozef Danczi podal podrobný súpis ľudových výrazov hospodárskeho zariadenia z osady Kürt; Gejza Bugyi sostavil podrobný súpis ľudového názvoslovia rybárskeho z komárňanskej osady Iža; František Zagiba sosbieral hodnotný materiál, ktorý osvetľuje statiku maďarskej ľudovej piesne; Adalbert Arany podal výskum z hynúceh nárečia osady Csúcsom. Vo výskume lexikálnom urobily sa prípravné práce k budovaniu nárečových slovníkov. Začalo sa s prácou n lexikálnych monografiách týchto krajov: kraja nitrianskeho (František Sima), kraja pod Medvešom (Jozef Kovács), kraja šajavského (Adalbert Arany), a kraja večského (Ladislav Madarász). Prvé tri práce sú už v stave pomerne pokročilom a spracovaly spolu asi 20.000 hesiel. Komisia s jednomyseľným súhlasom prisľúbila svoju podporu Adalbertovi Aranyovi, ktorý sa zaoberal srovnávacím výskumom slovensko-madárským, aby mohol pomocou metódy dotazníkovej pracovať na výskume jazykových vzťahov slovensko-maďarských. Na základe svojho excerptu, obsahujúceho na 8.000 lístkov podľa príslušnej literatúry, vydal potom v decembri roku 1937 prvú časť, v apríli roku 1938 druhú časť dotazníka maďarských lexikálnych javov v slovenských nárečiach. Dotazník má spolu 1.141 otázok zväčša lexikálnych, čiastočne fonetických, morfologických a syntaktických na 34 stranách. Dotazník vyplnili sberatelia z 50 dedín úplne a z ďalších 5 dedín čiastočne. Excerpciu previedli školení sberatelia slovenskí, takže získaný materiál je naprosto spoľahlivý, foneticky presne zapísaný. Získaný materiál bol rozexcerpovaný na lístky počtom asi 25.000. Na základe tohoto materiálu možno konštatovať, že približný počet maďarských jazykových prvkov v slovenských i rusínskych nárečiach (získaných na základe tohoto dotazníka) pohybuje sa medzi 320
