Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
ARANY A. LÁSZLÓ túry. Táto sa odstráni fonologizáciou nových prvkov, to jest prestavaním v novú štruktúru, no predsa blízku pôvodnej — v duchu zákona o celistvosti javov.9 Každý zážitok je len dielčim celkom, votkaným nejak do súborného celku aktuálneho vedomia. Každý tvar je nejakým spôsobom ohraničený a vnútorne učlenený. Tvarová ohraničenosť dielčeho celku štepí vjemové pole na vlastný tvar (figura) a na pozadie. (Na pr. melódia a sprievod.) Vidíme teda, že do popredia vstupuje problém vecného členenia vjemového poľa, to jest fakt, že naše vjemy majú charakter prirodzených jednôt so špecifickým členením vecí, v sebe uzavretých a od seba ohraničených. Platí to aj o slovách, vetách, akordoch a pod. Tieto sa ako jednotné celky odrážajú od svojho pozadia. Pri jazykových zážitkoch, teda i pri hovore sa tvoria figúry (čiže tvary, alebo aspoň komplexy), t. j. určitý konkrétny prejav, veta, slovo ako protiklad proti celému systému potenciálneho, alebo aktuálneho jazykového vedomia. Prejav, slovo je figurou na pozadí znalosti jazyka.10 11 Keď sa chce dosiahnuť figura (tvar, pojem, výraz) zvlášť výrazná v určitom smysle (presnosť v štýle komunikatívnom, zvláštnosť v štýle estetickom), užíva sa pre ten ciel často cudzí výraz. Snaha po silnom kontraste je podstatnou psychologickou základňou prvých javov bilingvistických. Prvok bilingvistický je silne zdôrazneným protikladom, figurou, aby sa dosiahlo najväčšieho efektu. Cudzí prvok stáva sa hodnotou zvlášť dôraznou. Predpokladom sú, pravda, oné sociálne a kultúrne skutočnosti nadindividuálne (úplné alebo čiastočné ovládnutie dvoch noriem jazykových) v štádiách počiatočných. Tým je zistené zvláštne štýlové a emocionálne postavenie prvkov dvojjazyčných. Podkladom slov, základných prejavových celostí je dej psychický. Slová ako učlenené celky sú iba nestálym symbolom týchto komplexných duševných stavov, vnútorne usúvzťažnených. Tieto vzájomné vzťahy sa však posúvajú, dielce celky zanikajú, iné vznikajú. Nové prvky a vzťahy majú individuálny pôvod, ale pre jednotnú sociálnu podmienenosť kolektíva vyvierajú z neho a postupujú s jeho vývojom. V tejto sociálne psychologickej skutočnosti nachádza svoje vysvetlenie problém, prečo sa mladogramatici dali strhnúť k proklamácii hláskoslovných zákonov bezvýnimkovitých a priamočiarych.11 Už s hľadiska celostného je nevyhnutné považovať slovo ako základný celostný jav psychologický i jazykový za prvotného nositeľa bilingvizmu. Kým prílivom cudzích lexík je dotknutá iba lexikálna stránka jazyka, sama štruktúra nemusí byť dotknutá, vlastne zmenená, lebo tieto lexikálne javy patria do zvláštneho štýlu jazykového, sú to aktualizácie ekonomické alebo estetické či iné. Ale keď po určitom čase stratia svoj aktualizačný charakter a klesnú do štýlu obvykle komunikatívneho, začínajú sa pociťovať ako jav 9 O b er p fal cer, o. c. 354, 335, 367. 10 K r at i na, o. c. 27. 11 Sociálny moment pri šírení sa cudzích prvkov uznáva aj Oberpfalcer, o. c. 394, 353, 363. 238
