Dohányos Róbert et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2003 (Somorja-Dunaszerdahely, 2001)
8. Právne predpisy v právnom systéme Slovenska vztahujúce sa na národnostné menšiny, vládne nariadenia proti diskriminácii menšin
Právne predpisy v právnom systéme Slovenska 73 problémy ako nezamestnanosť, bytové problémy a sociálna núdza predovšetkým v kruhu rómskej menšiny, preto sa tieto zmeny týkajú najmä jej. V zmysle zákona číslo 600/2003 o rodinných prídavkoch sa v základe zmenila filozofia rodinných prídavkov. Od 1. januára 2004 patria rodinné prídavky na základe subjektívneho práva na každé dieťa, nezávisle od príjmu rodičov. Na každé dieťa patrí jednotne 500 Sk, v prípade rodín s nízkym príjmom táto zmena mohla priniesť oproti minulosti zníženie až o 390 Sk na každé dieťa. Druhú časť rodinných prídavkov, ktorá sa objavuje vo forme daňovej úľavy a je tiež jednotná, mesačne na každé dieťa 400 Sk, dostávajú však len tie rodiny, kde aspoň jeden rodič pracuje, a tak väčšina rómskych rodín, vzhľadom na vysokú nezamestnanosť, túto časť podpory nedostáva. V zmysle zákona číslo 599/2003 o hmotnej núdzi sa zmenili aj podmienky vyplácania sociálnej podpory. Cieľom nového predpisu bolo povzbudzovanie k zamestnanosti, preto sa v značnej miere znížila základná suma sociálnej podpory. Doteraz mohla viacdetná rodina, ktorá nemala nijaký iný príjem, dostať hoci 10 500 Sk sociálnej podpory. Podľa nových úprav môžu dostať manželia najviac so 4 deťmi 3 210 Sk základnej sociálnej podpory, v prípade viac ako štyroch detí to môže byť nanajvýš 4 210 Sk. Táto základná suma môže byť doplnená 1 000 korunovým tzv. aktivizačným príplatkom, na ktorý má právo len tá sociálne odkázaná osoba, ktorá je evidovaná ako nezamestnaná a aktívne si hľadá prácu, alebo je zamestnaná a zúčastňuje sa na preškolení či ďalšom vzdelávaní, alebo vykonáva verejnoprospešné práce. Odkázaní môžu ďalej požiadať aj o príspevok na bývanie, ktorého výška je v prípade viacčlennej rodiny 1 330 Sk mesačne. Čiastočne sa tento druh podpory stáva dosažiteľnejším po zmene, že o ňu môžu požiadať aj tí, ktorí síce majú verejný dlh, ale majú písomnú zmluvu s poskytovateľom o splátkovom kalendári dlžoby. Od 1. júla 2003 sa značne zmenil aj zákon o životnom minime (v zmysle úprav č. 125/1998 Zz.), čo sa vždy významne dotkne každodennej reality sociálne odkázaných vrstiev (sem možno zaradiť isté skupiny Rómov). Sumy určené paragrafom číslo dva sa v zmysle ministerského nariadenia číslo 213/2003 menia na základe toho, či ide o mesačný príjem dospelej fyzickej osoby alebo o mesačný príjem zaopatreného maloletého, alebo nezaopatreného maloletého. Tak napr. životné minimum štvorčlennej rodiny podľa zákona môže byť 4 210 Sk na jedného rodiča, 2 940 na druhého rodiča, 2 940 Sk na zaopatrené maloleté dieťa, ktoré žije s rodičmi, a 1 910 Sk na nezaopatrené dieťa, čo je spolu 12 000 Sk. Sumu životného minima určuje zákon ako takú minimálnu sumu, príjem, pod hranicou čoho sú už ohrozené základné životné potreby jednotlivca. Z príjmov treba samozrejme najprv odčítať dane a iné povinné odvody ako napr. zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie atď. 8.3. Reštitúcia V zmysle zákona číslo 503/2003, ktorý tiež vstúpil do platnosti 1. januára 2004, sa znova umožnila reštitúcia neprávom skonfiškovanej poľnohospodárskej pôdy a lesov tým, ktorí si tento nárok z nejakého dôvodu nemohli uplatniť do konca roku 1992 v stanovenej lehote. Tento zákon sa týka pôdy a lesov na území južného Slovenska, preto má pre maďarskú menšinu nemalý význam. Žiadať možno o tie nehnuteľnosti, ktoré boli od majiteľa neprávom odňaté na základe zákonom presne stanovených predpisov alebo postupov v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Žiadosti možno podať do 31. decembra 2004 na patričnom pozemko-
