Dohányos Róbert et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2003 (Somorja-Dunaszerdahely, 2001)
8. Právne predpisy v právnom systéme Slovenska vztahujúce sa na národnostné menšiny, vládne nariadenia proti diskriminácii menšin
74 Právne predpisy v právnom systéme Slovenska vom úrade. V istých prípadoch sa reštitučný proces vzťahuje aj na pôdu a lesy zhabané pred rokom 1948. Totiž na základe právnych predpisov z roku 1945 zhabali majetky fašistom, kolaborantom, vojnovým zločincom, ale aj Maďarom a Nemcom zobrali majetky ešte pred rokom 1948. Keď však osobu neodsúdili alebo v zmysle iného zákona získala späť občianstvo, mohla na základe právneho predpisu číslo 26/1948 požiadať o navrátenie pôdy do 50 hektárov. Pred rokom 1989 to žiaľ nebolo možné, ba vtedy zoštátnili aj ďalšie pozemky, takže právny predpis z roku 1991 a teraz už aj predpis číslo 503 hovorí: aj tí môžu žiadať naspäť svoje pozemky, ktorým ich zhabali ešte pred rokom 1948. Veľká časť Maďarov žijúcich na Slovensku nebola odsúdená, čiže mnohí môžu dokázať, že neboli fašisti, kolaboranti, že im pôdu zhabali neprávom. Okrem pôvodného majiteľa môžu žiadať odškodnenie aj príbuzní v tomto poradí: dedič podľa testamentu, dieťa, manžel/ka, rodičia, súrodenci. Predpis kladie podmienku, že žiadateľ musí byť v každom prípade občanom Slovenskej republiky, a keď je žiadateľom pôvodný majiteľ, musí mať na území Slovenska aj trvalé bydlisko. Zákon obmedzuje rozsah nárokovateľnej nehnuteľnosti: v prípade poľnohospodárskej pôdy je to najviac 150 ha, v prípade lesov možno dostať 250 ha. Ak je dané územie majetkom fyzickej osoby alebo sa na ňom nachádza cintorín, botanická záhrada, arborétum alebo športové ihrisko, v tom prípade môže oprávnená osoba dostať náhradný pozemok alebo finančné odškodnenie namiesto pôvodnej nehnuteľnosti. 8.4. Úpravy trestného zákona Od 1. septembra 2003 bol trestný zákon číslo 140/1961 Zz. upravený v niekoľkých dôležitých bodoch. Tieto zmeny je dôležité spomenúť preto, lebo na základe istých sociologických prieskumov sa vo veľkej miere týkajú a môžu sa týkať rómskeho obyvateľstva Slovenska. Odvtedy vstúpila do platnosti zásada „trikrát a dosť“, ktorá vyvolala búrlivú politickú diskusiu, ale v kompromisnej forme ju predsa prijali. V zmysle zásady „trikrát a dosť" bude súd povinný odsúdiť páchateľov obzvlášť závažných trestných činov (ako napr. vražda, sexuálne násilie, branie rukojemníkov, obchodovanie s ľuďmi) na doživotie, ak ich spáchali už tretí raz. Na doživotné väzenie bude môcť byť aj v tomto prípade páchateľ odsúdený len vtedy, ak budú splnené aj ďalšie zákonné podmienky (zákon pripúšťa odsúdenie na doživotie len vtedy, ak sa páchateľ dopustil vraždy alebo počas páchania iného trestného činu zámerne zabil človeka a nie je nádej na to, že kratší trest by napomohol nápravu páchateľa). V iných prípadoch je súd povinný odsúdiť páchateľa na 25 rokov; a keby súd berúc do úvahy zvláštne okolnosti chcel zmierniť trest, ten nemôže byť nižší ako 20 rokov. 8.5. Úpravy Zákonníka práce Významné zmeny v Zákonníku práce, ktoré vstúpili do platnosti od 1. júla 2003, sa rovnako týkajú celej spoločnosti, preto sa pokúsime priblížiť ich tak, aby sme poukázali na tie pasáže, ktoré boli utvorené proti diskriminácii národnostných menšín a najviac sa ich týkajú. Už predošlé zmeny Zákonníka práce regulovali práva zamestnancov v súlade s očakávaniami Európskej únie. Zamestnávateľ sa nemôže správať diskriminačné voči uchádzačom o prácu ani voči zamestnancom, bezdôvodne ich nemôže rozlišovať priamo alebo nepriamo na základe pohlavia, rodinného stavu, rasy, materinského jazyka, veku, farby
