Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Egyéb kérdések
A földrajzi nevek használatáról a tankönyvekben 2000. V bode 1.2. sa okrem iného pise: „V inojazyčných turistických a iných publikáciách vydávaných v Slovenskej republike sa popri štandardizovaných názvoch v slovenskej podobe môžu používať aj príslušné exonymá.” Na webovej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa nachádza dokument v tomto znení, pokiaľ viem, novšie vydanie nebolo prezentované ani na konferenciách UNGEGN, návod by teda mal byť v platnosti v tomto znení. Zároveň treba pripomenúť tiež, že učebnice predstavujú osobitný druh odborných publikácií: sú určené študujúcej mládeži s cieľom osvojiť si edukačný obsah spolu s príslušnou odbornou terminológiou. Súčasťou mnohých geografických názvov, najmä oroným je aj apelatľvum, ktoré pomenúva typ príslušného geografického objektu (napr. nížina, rovina, vrchovina, pahorkatina, podolie, kotlina), a ktorý sám má terminologickú platnosť. Pokiaľ sa daný predmet vyučuje v jazyku národnostnej menšiny, aj odborná terminológia má byť v tomto jazyku, vrátane názvov geografických objektov z územia SR aj mimo územia SR - pokiaľ v danom menšinovom jazyku pre tieto objekty existujú tradičné a zaužívané názvy. Čo sa týka používania ojkoným: Je otázne, či je možné aplikovať na tento prípad zákon č. 191/1994 Z.z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, a to z nasledovných dôvodov: zo zákona č. 191/1994 Z.z. vyplýva, že sa vzťahuje iba na dopravné značenie, okrem toho sa vo viacerých vládnych dokumentoch zdôrazňuje, že zákon rieši označenie obcí v jazyku národnostných menšín a nie je možné zamieňať názov obce (ktorý je iba jeden, slovenský) s označením obce. V medzinárodných dokumentoch OSN pre geografické názvoslovie sa príslušné národné autority nabádajú na to, aby sa venovali aj geografickým názvom v menšinových jazykoch, pokiaľ je však nám známe, zoznam k zákonu č. 191/1994 nebol vypracovaný kompetentnou národnou autoritou. 2. Legislatívna úprava používania jazykov národnostných menšín vo všeobecnosti Ústava SR (čl. 34, ods. 2) zaručuje občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám právo na vzdelanie v ich jazyku. Keďže toponymá ako typ vlastných mien tvoria integrálnu súčasť materinského jazyka (pozri Helleland 2006: 128), odoprenie práva na osvojenie si týchto vlastných mien a tým aj vlastne obmedzovanie ich používania v neoficiálnom styku (akým rozhodne školské vyučovanie je) možno kvalifikovať ako obmedzovanie práv príslušníkov národnostných menšín na používanie vlastného jazyka garantovaných Ústavou SR, ako aj medzinárodnými dohodami, ktoré ratifikovala aj SR. Máme tu na mysli predovšetkým § 27 Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach OSN, čl. 10 ods. 1 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín RE, ako aj viaceré dokumenty zo summitov OBSE. Ďalej treba spomenúť odporúčanie č. 1201 (1993) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, čl. 7, ods. 1, kde sa píše, že „právo používať svoj jazyk sa uplatní aj pri publikáciách a u audiovizuálnej techniky". Ak príslušník národnostnej menšiny nemá možnosť v rámci vyučovania osvojiť si určitú časť geografickej odbornej terminológie vo svojom jazyku, je vlastne diskriminovaný oproti žiakom slovenskej národnosti, ktorí majú právo osvojiť si a používať slovenské zemepisné názvy (endonymá aj exonymá), v prípade príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku títo žiaci sú diskriminovaní aj oproti žiakom, ktorí študujú v Maďarsku, lebo oni tiež majú možnosť osvojiť si zemepisné názvy v materinskom jazyku. 570
