Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Egyéb kérdések
A földrajzi nevek használatáról a tankönyvekben Je síce pravda, že v dokumentoch, ktoré sa považujú za medzinárodný štandard (ako napr. Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín alebo Európska Karta regionálnych alebo menšinových jazykov) sa hovorí iba o používaní tradičných a správnych miestnych názvov v regionálnych alebo menšinových jazykoch v oblasti verejnej správy (predovšetkým na nápisoch), tieto ustanovenia však nemožno chápať tak, že tieto dokumenty nepodporujú alebo priam zakazujú používanie tradičných menšinových názvov v inom kontexte (napr. vo vyučovaní). V tejto súvislosti treba spomenúť napr. bod 86 Výkladovej správy k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov (k článku 8 - vzdelávanie), v ktorom sa okrem iného píše: „Motiváciou odseku 1 písmeno g) je záujem neizolovať vyučovanie regionálnych alebo menšinových jazykov z ich kultúrneho kontextu. Tieto jazyky sa často vzťahujú k vlastnej histórii a špecifickým tradíciám.’’ (Citované z neoficiálneho prekladu pre vládu SR). Aj geografické názvy tvoria súčasť národného kultúrneho a historického dedičstva, preto ich ochrana a zachovanie boli zdôrazňované na viacerých fórach OSN a UNGEGN. (K tejto téme pozri ešte: Varennes, 2001, s. 37). 3. Používanie geografického názvoslovia podľa dokumentov UNGEGN a status maďarských geografických názvov objektov z územia SR V dokumentoch UNGEGN sa rieši predovšetkým používanie geografických názvov v kartografických dielach určených pre medzinárodné používanie, jednotlivé dokumenty však môžu slúžiť ako návod na používanie geografického názvoslovia aj v iných publikáciách. Možno tu spomenúť viaceré uznesenia a odporúčania expertnej skupiny, v ktorých sa podporuje uvádzanie geografických názvov v menšinových jazykoch - a to nielen na mapách veľkej mierky, ako je to v prípade Slovenska, viď napr. odporúčanie 11/36 UNGEGN (Statutes 2002, s. 108, ako aj Helleland 2006). V spomenutom slovenskom toponymickom návode sa totiž používanie geografických názvov v menšinových jazykoch vlastne obmedzuje iba na maďarský jazyk a na mikrotoponymiu (na mapy s mierkou väčšou ako 1: 10 000). Aj v rezolúcii VIII/9 z 8. konferencie UNGEGN sa zdôrazňuje potreba ochrany a uchovávania geografických názvov v menšinových jazykoch ako súčasť lokálneho a národného kultúrneho dedičstva (Statutes, 2002, s. 108, podobne ešte Report, 2006). V prípade maďarského jazyka je však relevantný aj iný aspekt: maďarčina je nielen menšinovým jazykom na území Slovenskej republiky, ale aj úradným jazykom susedného štátu, kde tiež pôsobí národná autorita na štandardizáciu geografického názvoslovia, ktorá má - podobne ako príslušný slovenský orgán - právo pomenovať geografické objekty mimo územia vlastného štátu. Vzhľadom na to, že na 9. konferencii OSN o štandardizácii geografického názvoslovia (21.-30. 8. 2007) bola na základe návrhu expertnej skupiny UNGEGN prijatá nová definícia exoným (je to názov, používaný v určitom jazyku pre geografický objekt, nachádzajúci sa mimo územia, kde sa týmto jazykom hovorí, a jeho podoba sa líši od názvu, ktorý sa používa v úradnom jazyku alebo v zaužívaných jazykoch územia, kde sa tento geografický objekt nachádza) a tým sa definícia endoným a exoným zosúladila, maďarské názvy geografických objektov z územia s maďarským obyvateľstvom sú endonymami. Pričom je tiež jasné, že sem patria aj názvy geografických objektov väčších rozmerov, ako napr. hydronymá (napr. Vág - Váh, Garam - Hron, Sajó - Slaná). Tieto vodné toky prechádzajú cez katastrálne územie 571
