Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.” Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 124. Hoci § 8 ods. 6 ukladá povinnosť používať slovenský jazyk, popri použití jazyka podľa vlastného výberu, len v „nápisoch, reklamách a oznámeniach určených na informovanie verejnosti“, z tejto povinnosti jednoznačne vyplýva veľké zaťaženie pre všetkých, ktorí chcú komunikovať s verejnosťou, pretože takéto verejné oznamy budú musieť byť preložené a zverejnené dvojjazyčne. Vplyv požiadavky používať slovenský jazyk vo všetkých „nápisoch, reklamách a oznámeniach určených na informovanie verejnosti“ môže byť v niektorých situáciách taký obmedzujúci, že môže mať negatívny vplyv na uplatňovanie slobody prejavu. 125. Benátska komisia preto víta zámer, vyjadrený v „Zásadách“, uplatňovať predmetné ustanovenie obmedzeným spôsobom, teda len na oznamy nekomerčného charakteru. Na účely zabezpečenia právnej istoty sa odporúča zapracovať tento zámer priamo do textu § 8 ods. 6 zákona o štátnom jazyku. 126. Benátska komisia okrem toho vyzýva slovenské orgány, aby prehodnotili toto ustanovenie s ohľadom na zásadu primeranosti a zhodnotili, do akej miery musí byť dvojjazyčné zobrazenie informácií povinné aj v obciach, ktorých obyvateľstvo tvoria takmer výlučne príslušníci národnostnej menšiny. Benátska komisia je ohľadne obchodných nápisov, reklám a oznámení určených pre verejnosť v skutkovom omyle, keď uvádza, že v prípade tejto komunikácie interpretujú Zásady vlády ustanovenie zákona reštriktívne. V skutočnosti totiž zákon o štátnom jazyku a Zásady vlády iba vynímajú dohľad nad uvedeným ustanovením z pôsobnosti ministerstva kultúry a právomoc dohľadu zaraďujú do pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, nedotýkajú sa však ich kvalifikácie ako protizákonného konania. V tejto súvislosti Benátska komisia neskúmala príslušné ustanovenia zákona o reklame (čo však ani nebolo jej cieľom), ktoré aj v prípade úplného zrušenia sankcií upravených v zákone o štátnom jazyku umožňujú uloženie sankcie. Potvrdzujú to aj príklady z uplynulého obdobia (týždenník MY, mestská televízia v Komárne). Praktické uplatňovanie ustanovení zákona o štátnom jazyku upravujúcich nápisy, reklamy a oznámenia určené pre verejnosť (patriace do oblasti súkromnej sféry) ukazuje, že používanie štátneho jazyka na územiach obývaných príslušníkmi národnostnej menšiny nebolo ani doteraz reálne ohrozené, k porušeniu zákona dochádzalo iba vo výnimočných prípadoch. S ohľadom na uvedenú skutočnosť a berúc do úvahy najmä to, že v prípade povinného stanovenia jazykového režimu (obchodných) nápisov, reklám a oznámení určených pre verejnosť zasahuje štát do súkromnej sféry osôb, ukladá inzerentom znášanie vyšších nákladov (ktorí preto buď upustia od svojho zámeru uverejniť reklamu alebo nepoužijú jazyk národnostnej menšiny) a komplikuje uplatňovanie ústavne zakotvenej slobody prejavu, sa javí vyňatie nápisov, reklám a oznámení určených pre verejnosť z pôsobnosti ustanovenia § 8 ods. 6 v súlade so stanoviskom Benátskej komisie ako spravodlivé a vhodné. 425
