Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! právo, podľa ktorého v štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny, nebude sa ich príslušníkom upierať právo, aby spolu s ostatnými príslušníkmi menšiny užívali svoju vlastnú kultúru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo alebo používali svoj vlastný jazyk. (či. 27 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo hlásiť sa k svojmu náboženstvu alebo k viere (či. 8 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín) v kombinácii s právom používať svoj (menšinový) jazyk (či. 10 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín). 70. Ak § 3 ods. 3 ukladá povinnosť použiť okrem jazyka, ktorý si cirkev alebo náboženská spoločnosť slobodne zvolí, aj slovenský jazyk len na účel komunikácie cirkvi s verejnosťou, je zrejmé, že táto povinnosť by mohla byť pre cirkevné orgány národnostných menšín veľkým bremenom, ktoré nemusia niesť cirkevné úrady používajúce slovenčinu ako svoj materinský jazyk. 71. Takéto nerovnaké zaobchádzanie musí sledovať legitímny cieľ a zodpovedať zásade primeranosti, aby bolo v súlade s princípom nediskriminácie. 1. Benátska komisia sa domnieva, že požiadavka použiť slovenský jazyk v týchto dokumentoch, ak je to odôvodnené z hľadiska udržania verejného poriadku, je v zásade primeraná. To nemusí platiť v prípade všetkých "informácií určených pre verejnosť“ a všetkej “agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť”. Ak by štát chcel alebo považoval za potrebné mať k dispozícii všetky takéto dokumenty aj v slovenčine aj v prípadoch, ak to nie je potrebné pre udržanie verejného poriadku, Benátska komisia sa domnieva, že by mali byť poskytnuté dodatočné administratívne a finančné prostriedky na preklady týchto textov. ALT 1.: V § 3 ods. 5 sa vypúšťa prvá veta. ALT 2.: V § 3 ods. 5 prvá veta znie: „Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 má právo používat štátny jazyk.“ Odôvodnenie: Prvá alternatíva ráta v súlade so stanoviskom Benátskej komisie so zrušením prvej vety. Druhá alternatíva formuluje v súlade s ústavnými požiadavkami používanie štátneho jazyka ako právo, a nie ako povinnosť občanov. Závery Benátskej komisie o tejto vete: nie je síce možné uložiť sankciu fyzickej osobe, ktorá nekomunikuje s orgánmi verejnej správy v štátnom jazyku, dopúšťa sa však porušenia zákona. Nejednoznačná definícia „úradného styku” pre potreby interakcie medzi občanom a orgánom verejnej správy je podstatným rysom právnej úpravy. Podľa doslovného výkladu sa to vzťahuje aj na vnútornú komunikáciu, či dokonca na komunikáciu súkromného charakteru zamestnancov orgánov verejnej správy. V tomto prípade je uvedené ustanovenie v rozpore s ustanoveniami Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej iba „Jazyková Karta”) a s medzinárodnoprávnym zákazom diskriminácie. Zákon dokonca nečiní rozdiel medzi povinnosťami občana Slovenskej republiky a občana iného štátu. Zásady vlády obmedzujú v porov-410
