Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! naní s doslovným výkladom obsah § 3 ods. 5 prvej vety spôsobom, aby vyhovoval medzinárodno-právnym záväzkom, treba však mať pritom na pamäti, že uvedené zásady sú záväzné iba pre zamestnancov orgánov verejnej správy, ale už nie sú záväzné napr. pre súdy. Avšak aj v prípade, že budeme vychádzať z reštriktívneho výkladu uvedeného v Zásadách vlády, zistíme, že záväzky vychádzajúce z reštriktívneho výkladu sú už upravené v § 3 ods. 1 a 2. Vytvára sa teda duplicitná úprava. V prípade oboch interpretácií (reštriktívnej a extenzívnej) navrhuje podobne ako Benátska komisia vypustenie § 3 ods. 5 vety prvej. Vládny návrh vyníma uvedený odsek spod dohľadovej právomoci ministerstva kultúry vzhľadom na jej nadbytočnosť, keďže orgánom verejnej správy je uložená povinnosť používať štátny jazyk už v § 3 ods. 1 a 2. Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 2. V prvej vete § 3 ods. 5 zákona o štátnom jazyku sa uvádza: „Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podlá odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak.“ 59. Benátska komisia zdôrazňuje, že slová „fyzická osoba alebo právnická osoba“ v tomto odseku naznačujú, že povinnosť používať štátny jazyk v úradnom styku s orgánmi a právnickými osobami uvedenými v ods. 1 majú nielen verejní predstavitelia, ale aj súkromné osoby. Aj keď takýmto súkromným osobám nemôže byť uložená pokuta v zmysle zákona o štátnom jazyku, použitie iného jazyka ako slovenského v „úradnom styku“ je v zásade porušením zákona, a teda predstavuje protiprávne konanie. 60. V tomto ohľade Benátska komisia poznamenáva, že význam pojmu „úradný styk“ nie je jasný, pokiaľ ide o vzťah medzi súkromnými osobami a štátnymi orgánmi. Pri širšom výklade sa § 3 ods. 5 môže vzťahovať na všetky druhy komunikácie, či už písomnú alebo ústnu. Mohol by sa vzťahovať aj na komunikáciu medzi štátnymi zamestnancami aj vtedy, ak ide o komunikáciu len na vnútorné, organizačné účely. Keďže ods. 5 nerozlišuje medzi občanmi a osobami, ktoré nie sú občanmi, § 3 ods. 5 sa môže chápať aj tak, že ukladá povinnosť používať slovenský jazyk aj zahraničným návštevníkom či turistom v ich styku s úradníkmi. Benátska komisia sa domnieva, že takáto bezpodmienečná povinnosť pre súkromné osoby používať štátny jazyk v styku s úradníkmi je nezlučiteľná s uvedenými ustanoveniami Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov {pozri § 52-53) a zákazom diskriminácie, tak ako to bolo aplikované v uvedenom rozsudku v prípade Diergaardt et al. verzus Namíbia (pozri § 56). 61. Treba poznamenať, že slovenské orgány tvrdia, že takýto široký výklad neodráža presne zámery zákonodarcu. Podľa ministerstva kultúry je „úradný styk“ synonymom pojmu „služobný styk“, ktorý sa používa len v § 6 ods. 1 zákona o štátnom jazyku, aby bolo možné odlíšiť „vnútorný“ služobný styk v ozbrojených silách a zboroch od akéhokoľvek úradného styku, či už vnútorného alebo vonkajšieho, ktorý je vymedzený v § 3 zákona o štátnom jazyku. Verejný styk nie je normatívnym pojmom, používa sa len v nadpisoch § 5 a § 8 v súvislosti s tými spoločenskými vzťahmi, ktoré upravuje § 5 a 8 zákona o štátnom jazyku. Dvaja príslušníci ozbrojených síl alebo policajného zboru môžu počas aktívnej služby komunikovať v maďarskom jazyku, pokiaľ nejde o služobný styk. Zákon o štátnom jazyku neobmedzuje konverzáciu medzi priateľmi a rozhovory o súkromných záležitostiach. Účasť inej osoby nie je pre účely § 6 ods. 1 relevantná. Vzťahuje sa len na § 3 zákona o štátnom jazyku.“ Ďalej 411
