Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
A köztársasági elnöknek címzett levél... vali iný zákon, dokonca nad rámec toho, do akej miery sa týka zákona o štátnom jazyku. Navrhujeme striktne sa držať znenia § 11 zákona č. 245/2008. Školský zákon (č. 245/2008 Z.z.) uvádza podmienku vedenia v slovenskom jazyku len u pedagogickej dokumentácie, nie však u ďalšej dokumentácie. Zákon č. 318/2009 tu nepriamo novelizuje školský zákon, čo podľa nás nie je zlučiteľné s princípom právnej istoty. Pripomienka 3: Článok 4, Úradný styk, s. 10, prvý odsek Podľa textu „Uskutočňovanie tejto povinnosti (t.j. používať štátny jazyk) neobmedzuje tieto osoby (t.j. zamestnancov orgánov podľa čl. 3) v súčasnom používaní jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak sú občanmi patriacimi k takejto národnostnej menšine a ak pri takejto komunikácii nie je prítomná tretia osoba, ktorá neovláda jazyk národnostnej menšiny; za prítomnosti takejto tretej osoby sa musí používať štátny jazyk". Takéto obmedzenie je podľa nás diskriminatľvne. Pojem „prítomnosť tretej osoby" je vágny, podľa nás v tomto prípade môže ísť len o takú prítomnosť, keď je tretia osoba na prebiehajúcom úradnom úkone priamo zaangažovaná, alebo sa jej priamo týka. Nevidíme dôvod, prečo by sa malo zakazovať dvom pracovníkom riešiť nejakú úlohu pri jednom stole v menšinovom jazyku, keď tretia osoba sa nachádza niekde na druhom konci miestnosti a nie je na probléme priamo zaangažovaná. Navyše, otázka komunikácie medzi osobami s rôznymi materinskými jazykmi je predovšetkým otázkou taktu, vzájomnej úcty, dohody a tolerancie. Tá istá pripomienka sa týka aj ďalšieho odseku na s. 10: „Občania, ktorí patria k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku pri ústnej komunikácii používať jazyk národnostnej menšiny na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine netvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak pri takejto komunikácii nie je prítomná tretia osoba, ktorá nie je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny alebo ktorá je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny a neprejaví výslovný súhlas s ústnou komunikáciou v úradnom styku v jazyku národnostnej menšiny.“ Obmedzenie s odkazom na prítomnosť tretej osoby v takejto forme nie je podľa nás odôvodnené, ak sa tretej osoby komunikácia netýka. Znenie oboch citovaných viet zasahuje do práva používať materinský jazyk v súkromí i na verejnosti. (Článok 10, odsek 1 Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.) Pripomienka 4 a 5: Geografický názov Vety: „Spôsob používania geografického názvu vo vysielaní rozhlasovej programovej služby v jazyku národnostnej menšiny a v cudzom jazyku a vo vysielaní televíznej programovej služby v jazyku národnostnej menšiny a v cudzom jazyku určí Rada pre vysielanie a retransmisiu v spolupráci s Úradom geodézie, kartografie a katastra; Rada pre vysielanie a retransmisiu vykonáva dohľad nad takto určeným spôsobom používania geografického názvu“, resp. „Spôsob používania geografických názvov v inojazyčnej periodickej tlači vydávanej v Slovenskej republike, v inojazyčných neperiodických publikáciách vydávaných v Slovenskej republike a v kartografických dielach vydávaných v Slovenskej republike v cudzích jazykoch určených na vývoz a predaj mimo územia Slovenskej republiky určí Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v 380
