Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
A köztársasági elnöknek címzett levél... tvrdia, že zákon sa netýka používania jazykov menšín, a netýka sa ich ústavných práv, samotný text zákona toto tvrdenie relativizuje a používateľov menšinových jazykov zneisťuje, tak, ako na to poukazuje niekoľkokrát vo svojom stanovisku aj Knut Vollebaek. Možnosť odstránenia týchto interpretačných napätí vidíme v novelizácii zákona o používaní jazyka menšín a v dokončení implementácie Charty regionálnych a menšinových jazykov a súčasnej novelizácii zákona o štátnom jazyku, ktorou by sa jednoznačne deklarovalo, že zákon nijakým spôsobom nezasahuje do režimu používania menšinových jazykov. Vzájomný vzťah postavenia úradného jazyka platného na celom území štátu a menšinových jazykov v rôznych situáciách je podľa nás potrebné riešiť v legislatíve týkajúcej sa používania jazykov menšín. Náš názor je, že tento vzťah by mal byt na územiach obývaných národnostnými menšinami teritoriálneho charakteru vzťahom úplnej rovnoprávnosti a rovnocennosti, pričom pojem „územie (teritórium) obývané príslušníkmi národnostných menšín“ podľa Charty by bolo potrebné nanovo definovať. (V súčasnosti žiaden menšinový jazyk na Slovensku nemá v zmysle Charty štatút „teritoriálneho jazyka", pričom maďarský a rusínsky/ukrajinský jazyk majú všetky predpoklady toho, aby im takýto štatút mohol byť prisúdený.) Po takto jasne definovanom vzťahu oboch zákonov by bolo potrebné jednoznačne a nespochybniteľné deklarovať, že zákon o jazykoch menšín má vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku postavenie /ex specialis. Špecifické pripomienky Pripomienka 1: Článok 3, písm. m) Zásady vymenúvajú národnostné menšiny, ktorých sa jazykový zákon týka. Žiaden zákon, ktorý by obsahoval oficiálny zoznam uznaných národnostných menšín, však na Slovensku nebol doteraz prijatý. Oznámenie MZV č. 588/2001 Z.z. (deklarácia SR pri ratifikácii Charty regionálnych alebo menšinových jazykov) uvádza nasledovných deväť jazykov: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský. Karta však podľa interpretácie SR nezakladá práva jednotlivcom, ale zabezpečuje ochranu jednotlivým menšinovým jazykom ako kultúrnym fenoménom. Preto ani zoznam pripojený k Charte nie je v kontexte zákona o štátnom jazyku úplne použiteľný, pričom ani nie je totožný so zoznamom v Návrhu zásad. Štatút Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, na základe ktorého bol uvedený zoznam zrejme vytvorený, nie je všeobecne záväzným právnym predpisom. Navyše, ani Štatút Rady neuvádza zoznam oficiálne uznaných národnostných menšín: vymenúva len niektoré spoločenské a kultúrne organizácie, ktoré sú v Rade zastúpené. Je napríklad otázne, či existuje osobitný „jazyk moravskej národnostnej menšiny“; čo treba chápať pod „jazykom židovskej národnostnej menšiny“; a či je ruskú komunitu na Slovensku možné považovať za národnostnú menšinu? Podľa nás je túto otázku potrebné riešiť v rámci reformy legislatívnych pravidiel upravujúcich používanie jazykov menšín, resp. v novom komplexnom zákone o národnostných menšinách. Pripomienka 2: Článok 3, písm. q) a r) Vymedzenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie ide nad rámec § 11 zákona č. 245/2008. Nie je podľa nášho názoru účelom týchto zásad, aby interpreto-379
