Simon Attila: Az elfeledett aktivisták. Kormánypárti magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban - Nostra Tempora 19. (Somorja-Komárom, 2013)

9. Összegzés

210 Zhrnutie lojálni voči československému štátu a obe maďarské sekcie nestíhali túto lojalitu dostatočne často prehlasovať. Jednu z najväčších slabín aktivistických smerov predstavoval charakter ich tlače. Noviny ako A Reggel a Népújság, ktoré v dvadsiatych rokoch hlásali provládne správanie, udržiavali nepatr­ný kontakt s maďarskou realitou na Slovensku. Značná časť ich redaktorov boli emigranti z Maďarska, ktorí za najdôležitejšiu úlohu považovali vysloviť kritiku Horthyovského režimu. O problémy Maďarov na Slovensku sa takmer vôbec nestarali. Tlačovým orgánom na úrovni sa javili byť noviny Magyar Újság, ktorý v roku 1933 založil László Dzurányi, niekdajší redaktor novín Prágai Magyar Hírlap. Od novín Magyar Újság sa očakávalo, že porazia noviny Prágai Magyar Hírlap a stanú sa prvým zdrojom správ maďarských čitateľov denníkov. To sa síce nesta­lo, ale noviny vedené Dzurányim sa vyšplhali medzi vedúce tlačové médium tohto obdobia. Stalo sa tak vďaka tomu, že z neho chýbala servilnosť voči vláde, ktorá bola typická pre predo­šlé aktivistické noviny, ako aj vďaka tomu, že sa ozýval aj proti krivdám, ktoré postihli maďar­ské obyvateľstvo. Nikdy však nepozabudli zdôrazniť lojalitu voči československému štátu. Hospodárska kríza, ktorá prenikla aj do Československa, mala pre sudetonemecký aktiviz­­mus katastrofálne dôsledky. Sklamaní nemeckí voliči, na ktorých mimochodom zapôsobil aj Hitlerov výrazný prejav, sa vo voľbách v roku 1935 odklonili od provládnych nemeckých síl a dali svoje hlasy prevažne Sudetonemeckej strane. Mladé generácie aktivistických strán na čele so sociálnym demokratom Wenzelom Jakschom si z toho odvodili, že musia vystúpiť s radikál­nejším národným a sociálnym programom, lebo len tak budú vedieť konkurovať Henleinovej strane. Ich politiku nazývame politikou neoaktivizmu (Jungaktivizmus). Zmeny, ku ktorým došlo v medzinárodnej a československej politike, upozornili pražské vládne kruhy na to, že popri posilnení represívnych prostriedkov moci je potrebné pokúsiť sa ovplyvniť politický život menšinových spoločenstiev aj konštruktívnejšími prostriedkami. V tomto duchu uzavrel Milan Hodža dohodu s neoaktivistami a 18. januára 1937 vydal také vládne vyhlásenie, ktoré načrtlo pozitívne kroky uskutočnené smerom k nemeckej menšine. Na naplnenie týchto krokov však už nezostal čas, nakoľko udalosti roku 1938 zotreli nielen sudetonemecký aktivizmus, ale aj šancu na Česko - nemecké zmierenie. Na rozdiel od sudetonemeckého aktivizmu maďarský aktivizmus zažíval svoj zlatý vek až v tridsiatych rokoch, čo odzrkadľuje i tá skutočnosť, že popri dvoch velkých stranách (Agrárnej a Sociálnodemokratickej) sa v roku 1934 pokúsila vytvoriť maďarskú sekciu aj Československá národnosocialistická strana. Tento pokus, ktorý sa spája s menom zakladateľa a prvého predse­du Republikánskej maďarskej poľnohospodárskej strany, Aladára Csánkiho, však veľmi rýchlo zlyhal. Maďarskí aktivisti aj napriek tomu dosiahli najväčší úspech vo volbách v roku 1935, mohli poslať až troch zástupcov do Poslaneckej snemovne pražského Národného zhromaždenia, a to Csomora, Schulcza a Štefana Štundu. O maďarskom neoaktivizme však nemôžeme hovo­riť, nakoľko k csomorovcom (alebo na ich miesto) sa nepridali mladí politici a politika maďar­ských sekcií sa tak neobnovovala. Akúsi zmenu je možné postrehnúť v tom, že v duchu doby vo svojich prejavoch už aj oni dôraznejšie formulovali krivdy menšiny. Ich podania - na roz­diel od občianskej opozície - však obsahovali len také vzdelávacie, jazykové a kultúrne požia­davky, ktoré si nevyžadovali zmenu ústavných pomerov štátu. Hlboká kríza Československej republiky v roku 1938 však zasiahla aktivistické sekcie nepripravené, vo svojich prejavoch pokračovali na už vyšliapanej ceste. Ich pokles bol citeľný už v komunálnych voľbách v máji a júni spomínaného roku, hlavne v prípade sekcie pôsobia­cej v Agrárnej strane. V spore o národnostný štatút, do ktorého sa relevantne nedokázali zapo­jiť, posilňovali tábor tých, ktorí mali záujem o zachovanie doterajšieho stavu a ktorí boli proti

Next

/
Oldalképek
Tartalom