Simon Attila: Az elfeledett aktivisták. Kormánypárti magyar politika az első Csehszlovák Köztársaságban - Nostra Tempora 19. (Somorja-Komárom, 2013)
9. Összegzés
Zhrnutie 211 premene systému Československa ako národného štátu na národnostný štát. Svoju lojalitu voči Československu si zachovali aj v týždňoch mníchovskej krízy, čo zároveň znamenalo, že sa úplne vzdialili aj od svojich voličov. V období pred Viedenskou arbitrážou sa prakticky obe sekcie stali nefunkčnými, ich miestne organizácie jedna po druhej oznamovali, že sa pripájajú k Maďarskej národnej rade. V čase mníchovského diktátu už značná časť maďarských voličov, ktorí predtým podporovali aktivistov - v mnohých prípadoch len kvôli rôznym výhodám, ktoré im z toho plynuli -, súhlasila s revíziou hraníc, podobne ako sympatizanti opozičných strán. Oni sa pravdepodobne - hoci v tomto smere nemáme relevantné pramene - velmi rýchlo opäť začlenili do maďarského štátu. Ťažšia bola ale pozícia vedúcich predstaviteľov aktivistických maďarských sekcií. Budapeštianska vláda ich totiž vnímala ako zradcov maďarských záujmov a neraz ich kriminalizovala. Pôdu, ktorú získal agrárnik István Csömör v rámci pozemkovej reformy, mu zabrali, jeho samého na dlhý čas internovali, v zápätí mu zakázali pobyt na mieste jeho pôvodného bydliska. Sociálny demokrat Géza Borovszky, ktorý v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch neraz kritizoval národnostnú politiku československého štátu, sa taktiež vďaka mocenskému systému dostal na zoznam prenasledovaných. Vodca sociálnych demokratov a poslanec Ignác Schulcz sa po mníchovskom diktáte rozhodol emigrovať najprv do západnej Európy, napokon do USA. On patril k málu takých maďarských politikov, ktorí zostali verní politike Edvarda Beneša a idei československého štátu. Po roku 1945 však ani o neho nejavila záujem československá politika, ktorá začala s budovaním čisto slovanského národného štátu. Schulcz zomrel v USA. V celku vnímame aktivizmus ako takú politickú alternatívu, ktorá mala rôzne formy prejavu. Všetky sa však zhodovali v tom, že na dosiahnutie svojich politických cieľov využívali cestu prijatia reality Československej republiky a spolupráce s československými stranami. Líšili sa tým, že aktivizmus, reprezentovaný Istvánom Csömöröm a Ignácom Schulczom, ktorý môžeme nazvať aj sebavzdávajúcim aktivizmom, Staval kompromisy vyplývajúce zo spolupráce s väčšinovým spoločenstvom pred oprávnené požiadavky Maďarov na Slovensku, a tým sa v každodennej politickej praxi mohol dostať až po upustenie od vytýčených pôvodných národnostných politických cieľov. Svojou oportunistickou a servilnou politikou dostal vnímanie maďarského politického aktivizmu do takého negatívneho kontextu, ktorý ho ovplyvnil až dodnes. Naproti tomu pre sebarealizujúci aktivizmus bola spolupráca s oficiálnou československou politikou len prostriedkom na uskutočnenie svojich národných cieľov, pričom záujmy menšinového spoločenstva preň zostali prioritou. Sem môžeme zaradiť také pokusy Maďarov na Slovensku, ktoré vzišli zo sudetonemeckých vzorov, ale ktoré na rozdiel od nich - z rôznych dôvodov - neviedli k dohode s československými vládnymi kruhmi a zlyhali. Vodcom tejto skupiny bol nepochybne József Szent-Ivány, ktorý sa po volbách v roku 1925 pokúšal o zmierenie s Prahou, ale neúspešne. Už aj v súvislosti so sudetonemeckými hnutiami je stále najkontroverznejšou otázka posúdenia úspešnosti aktivistickej politiky, veď prítomnosťou Nemcov vo vláde sa v každodennej politike zmiernilo etnické napätie a podarilo sa zatlačiť aj otvorené protinemecké opatrenia, ale zo strategických cieľov nemeckého spoločenstva sa prakticky takmer nič nepodarilo dosiahnuť. Ozajstným problémom však bolo to, že kým Nemci chápali svoju účasť v československonemeckej koaličnej vláde za prvý krok k novej národnostnej politike československého štátu, k odbúraniu národného rámca štátu, zatiaľ Česi považovali túto koalíciu za ukončenie ústupkov voči Nemcom, za akýsi posledný krok. Aktivizmus typu Csomora a Schulcza utrpel porážku na dvoch frontoch. Jednak v rámci budovania strany, keďže sa im počas dvadsiatich rokov nepo
