Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' IV.
52 Vznik oprávnenia k živnostenskému podnikaniu či podnikateľ spôsobil konkurz „úmyselne", alebo „bez úmyslu“67. Pokiaľ sa jedná o posledne uvedený prípad, tak platí, že osoba nemôže prevádzkovať živnosť, „ak bol na jej majetok ukončený konkurz, alebo návrh na vyhlásenie konkurzu sa odmietol pre nedostatok majetku, po troch rokoch po ukončení konkurzu, po potvrdení núteného vyrovnania, resp. po zamietnutí konkurzu.“68 Podnikaním však nemožno začať skôr ako uplynutím jedného roka od vysporiadania záväzkov viažucich sa ku konkurznej podstate, čo nakoniec znamená, že táto prekážka môže trvať aj viac ako tri roky, pokiaľ podnikateľ neuhradí svoje záväzky a neplní svoje povinnosti riadne podľa rozhodnutia súdu. Ak osoba spôsobila konkurz úmyselne, platí pre ňu zákaz prevádzkovania živnosti päť rokov od uhradenia posledného záväzku viažucej sa ku konkurznej podstate. K uvedeným prekážkam sa neprihliada, ak úpadok bol spôsobený trestným činom tretej osoby, alebo živnostenský úrad využije svoje moderačné právo a odpustí prekážku. Daný živnostenský úrad posúdi hodnovernosť podnikateľa na základe hospodárskych pomerov, správania sa a konzultácie so Slovenskou živnostenskou komorou. Prekážka súvisiaca s prehlásením konkurzu reaguje sankčné a ochranne súčasne, pretože peňažné možnosti daného podnikateľa po danú dobu, ako následok finančných ťažkostí, sú obmedzené - k výkonu živnosti nepostačuje len vôľa ale je potrebný aj určitý majetok. Majetok ku svojej regenerácii tiež potrebuje čas a ako je všeobecne známe, konkurz a nútené vyrovnanie nemajú vôbec priaznivý vplyv na peňažnú situáciu podnikateľa. Ustanovenie sleduje tiež usmerňovanie podnikateľa k riadnemu hospodáreniu, pod hrozbou sankcie 67 Delenie konkurzu na úmyselný a neúmyselný reaguje na nečestné praktiky niektorých podnikateľov, ktorí' niekedy zneužívali konkurz k nezaplateniu dlhov: najprv prijali úver, peniaze použili na účely nesúvisiace s podnikaním a následne prehlásili úpadok. Ak sa tu hovorí o úmyslu a „neúmyslu", tak máme predovšetkým na mysli posúdenie činností a úkonov podnikateľa, tj. či sledoval výhradne nečestné ciele pri prehlásení konkurzu, alebo chcel pokračovať v riadnom hospodárení, v ktorom ale bol neúspešný. Pritom zrejme nie je vhodné použiť terminológiu trestného práva ohľadne úmyslu a nedbalosti. 68 Ust. § 8 ods. 1 71.
