Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' III.
Cast III. Subjekty živnostenského práva a živnostenskoprávnych vzťahov 1. kapitola: Všeobecná charakteristika subjektov Ak sa skúma živnostenské právo ako subsystém správneho práva, tak piati', že subjekty živnostenského práva a živnostenskoprávnych vzťahov sú súčasne subjektami správneho práva a správnoprávnych vzťahov43. Subjektom správneho práva je ten, kto je nositeľom práv a povinností podľa správnych predpisov. Ak je osoba subjektom živnostenského práva, platí, že vykazuje všetky všeobecné charakteristiky subjektu správneho práva. Správne právo pri charakteristike subjektov vychádza z administratívne-právnej metódy právnej regulácie verejnoprávnych vzťahov: v konkrétnych prípadoch vystupujú konkrétne subjekty vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, čiže na jednej strane stoja subjekty vykonávajúce správu verejných záležitostí a na strane druhej subjekty, voči ktorým je verejná správa vykonávaná. Do prvej skupiny44 patrí štát, verejnoprávne korporácie a záujmová samospráva. Záujmová samospráva má bohatú 43 O subjektoch správneho práva sa hovorí' v súvislosti s ich všeobecným postavením, založeným na základe objektívneho práva, zatiaľ čo o subjektoch správnoprávnych vzťahov sa hovorí vo väzbe na konkrétny správny vzťah, ktorý je založený na subjektívnych právach a povinnostiach, bližšie viď Prúcha, P.: Základy správního práva, obecná část, MU Brno, 1994, str. 75 a nasl. 44 O subjektoch náležiacich do tejto skupiny sa odborná literatúra (napr. Pelikánová, I. a kol.: Obchodní právo, I. dil, 2. prepracované vydání, Codex Bohemia, 1998, str. 57; Hendrych, D.: Právnické osoby verejného práva, Správni právo, 1/1996, str. 1 a nasl.; Prúcha, P.: Živnostenské oprávnení, Masarykova univerzita, Brno 1997, str. 46) hovorí ako o právnických osobách verejného práva a odlišuje ich od právnických osôb súkromného práva. Poukazuje sa pritom predovšetkým na odlišný dôvod
