Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' III.
34 Subjekty živnostenského práva... históriu na území Slovenska, tradične vystupovala ako súčasť verejnej správy. V období socializmu bola vedome odbúravaná, podobne ako iné prejavy skutočnej samosprávy, v súčasnosti sa znovu buduje. Z pohľadu živnostenského práva prichádzajú do úvahy príslušné hospodárske komory, živnostenské spoločenstvá, podnikateľské zväzy apod. Štát a verejnoprávne korporácie sa prezentujú prostredníctvom svojich orgánov, ktoré sa súhrnne označujú ako správne orgány. Správne orgány majú rôzne postavenie pri zabezpečovaní verejných záležitostí. Ich postavenie je odvodené predovšetkým od ich právom predpísaného vzniku, kde sa definuje ich okruh činnosti a potrebné prostriedky k výkonu svojej činnosti. Tieto dve atribúty sa nazývajú ako pôsobnosť a právomoc. Pôsobnosť býva definovaná ako predmet, obsah a rozsah činnosti správneho orgánu, tj. okruh otázok, ktoré daný orgán prejednáva, rozhoduje, realizuje a za riešenie zodpovedá45. Pri pôsobnosti sa rozlišuje pôsobnosť vecná (čo musí správny orgány riešiť) a územná (kde musí správny orgán riešiť). Od pôsobnosti sa odlišuje príslušnosť v správnom konaní, ktorým sa rieši vzťah správneho orgánu k danému, konkrétnemu konaniu, jedná sa teda o procesnoprávnu charakteristiku. Vo všeobecnej rovine to znamená, že pôsobnosť je zákonom stanovený okruh záležitostí v ktorých môže daný úrad rozhodovať na vymedzenom území. Pôsobnosť vymedzuje v akých otázkach a kde môže správny orgán zasahovať. Právomoc potom predstavuje, akým spôsobom môže svoju pôsobnosť správny orgán presadzovať - aké prostriedky má vzniku a účelu týchto osôb. Vyskytuje sa tiež názor, že rozlišovanie právnických osôb podľa súkromného a verejného práva je zbytočný, pretože pojem právnickej osoby verejného práva v skutočnosti nemá žiadnu extenziu (rozsah), tzn. nemá spoločné znaky, ktoré by ju odlišovali od právnických osôb súkromného práva. Pojem právnických osôb podľa verejného práva je zdanlivý a jedná sa o myšlienkovú konštrukciu, ktorého užitočnosť je pochybná, bližšie Knapp, V.: 0 právnických osobách, Právnik, 10 - 11/1995, str. 980 a naši. Kriticky sa otázkami spojenými s delením osôb na osoby verejného a súkromného práva zaoberal tiež Havlan, P.: Vlastnictví štátu, Brno, Masarykova univerzita, 2000, str. 36 a nasl. 45 Prúcha, P.: Správni právo, obecná část, MU Brno, 2001, str. 86.
