Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' II.
32 Vymedzenie živnostenského podnikania júce živnostenské oprávnenia. Jedná sa teda o akúsi „súhrnnú živnosť“, tvorenú sumou súvisiacich činností, ktoré je možné prevádzkovať bežným spôsobom40. Význam inštitútu spočíva v tom, že namiesto viac živnostenských oprávnení nastupuje len jedno a splnenie podmienok odbornej spôsobilosti nie je potrebné zvlášť dokazovať41. Namiesto toho je stanovená povinnosť podnikateľa prevádzkovanie živnosti prostredníctvom osôb odborne spôsobilých. Pozitívne vymedzenie živností prevádzkovaných priemyselným spôsobom používa zo širokého sortimentu možných kritérií dva kumulatívne splniteľné - a to kritérium skladby pracovných postupov a kritérium organizácie podniku. Pri charakteristike činností vychádza zákon z domnienky, že sa jedná o zložený výrobný proces s multiodborovými kvalitami, tj. že samotná celková činnosť splňuje znaky viacerých jednoduchých živností. Druhým charakteristickým rysom a súčasne podmienkou prevádzkovania je existencia zložitého procesu výroby a organizácie podniku. Špecifickosť tejto formy prevádzkovania spočíva v tom, že živnostenské oprávnenie sa nevydáva na výrobní postup, ale na predmet podnikania a tým aj na finálny produkt. Platí, že podnikateľ má vo výrobe slobodnú ruku pri výbere činností, pracovných a technologických postupov. Praktický význam inštitútu priemyselného prevádzkovania živnosti je malá, používa sa zriedka, len v ojedinelých prípadoch42. 40 Prúcha, P.: Živnostenské oprávnení', Masarykova univerzita, Brno 1997, str. 36 a 37. 41 To neplatí' v prípade koncesovaných živností (§ 7a ods. 4 českého ŽZ). 42 V podstate to súvisí s tým, že priemyselný spôsob prevádzkovania predpokladá zložité výrobné a technologické procesy, ktoré sú typické len pre najväčšie podniky (napr. výroba automobilov, lietadiel, stavby na kľúč apod.). Koľko takých firiem v Českej republike existuje je možno ale spočítať „na jednej ruke".
