Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)
Fehér József: A művelődés évszázadai
Országos Széchényi Könyvtár Kézirattára. Quart. Hung. 1237. 26-37. Nógrád. Gömör. 1831. Kazinczy Ferenc némely újabb utazásai. Siska József - Kováts Dániel 2004 Balassi Bálint Zemplénben. Honismeret 6. szám, 5-7. p. Sápos Aranka, T. 2003 A tőketerebesi járás népességfejlődése a dualizmus korában. Košice-Kassa Zemplén Vármegye Levéltára, Királyi Tanfelügyelőségi Iratok, Nagytárkány község Visszhang. Nagytárkány község lapja. I. évf. 1/2000 - VI. évf. 4/2005. Storočia vzdelávania (Zhrnutie) Z dávnych literárnych tradícií je kuriozitou skutočnosť, že syn Bálinta Balassu János bol nejaký čas vychovávaný u príbuzných vo Veľkých Trakanoch. Aj sám básnik bol viackrát v tomto kraji, navštívil zemianske sídlo. V Trakanoch sa narodil barón László Sennyei, jezuitský spisovateľ (1631-1702), neskorší trnavský rektor, ktorého cestopisné denníky majú významnú pramennú hodnotu o 17. storočí. V krypte rímskokatolíckeho kostola vo Veľkých Trakanoch je pochovaný gróf Antal Majláth (180-1873) a gróf József Majláth (1796-1875), obaja boli nadanými osobnosťami doby maďarskej reformácie. Prvého si veľmi vážil aj Ferenc Kazinczy , druhý bol významným botanikom a prírodospytcom. Pravidelná školská dochádzka v kruhu detí Veľkých Trakán je zásluhou reformácie. Štúdia uverejňuje tie cirkevné a školské vizitačné protokoly, ktoré vznikli v rokoch 1611- 1677 a ktoré sú verným zrkadlom skutočných pomerov v 17. storočí. Povinnú školskú dochádzku v Uhorsku nariadil zákonný článok č. XXXVIII. z roku 1868. V prvom období po vstúpení zákona do platnosti navštevovala vo Veľkých Trakanoch školu sotva polovica detí, splnenie povinnej školskej dochádzky nastalo v plnej miere až v 1910-tych rokoch. V usadlosti pôsobila rímskokatolícka škola s väčším počtom žiakov a reformovaná škola s menším počtom detí. Trianonským mierovým diktátom, ktorým bola ukončená prvá svetová vojna, sa Veľké Trakany stali súčasťou novovytvoreného Československa. Medzi dvomi svetovými vojnami pôsobili v obci tri školy: obecná základná škola, rímskokatolícka základná škola a reformovaná základná škola. Vyučovacím jazykom bola maďarčina, ale od polovice 1920-tych rokov otvorili aj slovenskú školu s jednou triedou. Táto práca píše aj o ľudových učiteľoch tohto obdobia. Po skončení druhej svetovej vojny Košický vládny program a benešovská politika rozhodla o zatvorení maďarských škôl. Až v školskom roku 1950/51 sa znovu otvorili brány vyučovania v materinskom jazyku. Spočiatku mohli pôsobiť len vo veľmi macošských podmienkach, až kým sa v rokoch 1965-1966 konečne postavila nová školská budova. Škola vo Veľkých Trakanoch sa vždy, aj v najťažších podmienkach pridržiavala základnej myšlienky J.A.Komenského: „Každé dieťa má získať základy vzdelania v materinskom jazyku“. Popri ochrane maďarského jazyka sa dnešná škola prispôsobuje meniacim sa podmienkam, požiadavkám doby. 269
