Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)
Takács Péter: Nagytárkány 1770 - 1848 között
trhovníkov mala dôležitú úlohu aj pri zásobovaní obyvateľov Horného Potisia soľou. Na dedinu, stojacu bokom od významných historických udalostí, upriamuje pozornosť okolie, podnecujúce ľudskú pracovitosť. Chotár Veľkých Trakán, vyvyšujúci sa zo záplavových močiarov, rozdelený na dve časti - zoraný štyrmi volmi - bohato rodil pšenicu, raž, a zmes oboch (maď. abajdóc élet). Roľnícku pracovitosť honoroval aj ovos, ale pod jačmeň sa oplatilo orať len spolu s hnojením. K poľnej usilovnosti sa v tejto dedine pripájala aj záhradnícka vynaliezavosť a odborné znalosti. Popri ovocí pestovali Trakančania aj tabak, zeleninu, kapustu, konope a ľan podľa požiadaviek trhu v Užhorode, Sátoraljaújhelyi a Sárospataku. Najviac zisku však mali z chovu dobytka. Ich hovädzí dobytok a kone šli dobre na odbyt na jarmokoch v Kisvárde a Lelesi. Ošípané, vykŕmené na žaľuďoch v dubových lesoch v záplavových močiaroch vyhľadávali mäsiari na trhoch v Kráľovskom Chlmci a Zemplíne. Rybárstvo, číkárstvo, vtáčkárstvo, ťažba prútia, šašiny, pálky a trstiny bolo v tomto kraji bežnou činnosťou. Na ťažbe prútia, šašiny, pálky a trstiny, ako a pestovaní konopí a ľanu boli založené ľudové remeslá. Trakančanom, obdarenými darmi prírody sa ponúkali aj možnosti peňažného zárobku. K tomu mali príležitosť ako nádenníci vo viniciach v Hegyaije a Beregove, ktoré boli v dosiahniteľnej vzdialenosti, avšak ešte hustejšie sa im sypali do dlane krajciare, ak sa podujali na prepravu soli. Vo Veľkých Trakanoch bol soľný sklad. Až do výstavby železnice sa Veľké Trakany s päťsto-šesťsto obyvateľmi stali známymi v kruhu povozníkov a kupcov dvoch-troch žúp práve kvôli tomuto soľnému skladu. Štyri- až šesttisíc viedenských metrákov kamennej soli ročne vozili odtiaľto na mletie a čistenie do Solivaru a odtiaľ naspäť, aby zaopatrili obyvateľov obcí Horného Potisia týmto životne dôležitým minerálom. Spolu so soľou prichádzali sem na pltiach všetky poklady lesov v sedmohradskom Máramaroši, aby tu po zmene majiteľa putovali ďalej do oblasti Nyírségu a na Hornú zem. Táto skladovacia a rozdeľovacia funkcia vyzdvihla obec Veľké Trakany v jej stáročnej histórii z hmly nepoznanosti. Nagytárkány zwischen 1770-1848 (Zusammenfassung) Von derzeit des aufgeklärten Absolutismus bis zu der Sklavenbefreiung gab es in Nagytárkány keine Kuriositäten, die in den Annalesen zu lesen wären. Alltäglicher Fleiß und Alltage voll Arbeit waren zu dieser Zeit charakteristisch für Einwohner und Geschichte. Das Dorf liegt im Zwischenland Bodrog, eine halbe Stunde zu Fuß von dem Fluss Theiß; das Dorf war mit der ungarischen Siedlung Döröcske (von der Zeit der Landnahme bis zu Trianonzeit) durch einen Fährenverkehr verbunden; die 143
